Premiér Robert Fico počas rokovania Národnej rady SR vyhlásil, že vývoj vojny na Ukrajine podľa neho smeruje k víťazstvu Ruska. Uviedol to v čase, keď parlament prerokúva zmeny týkajúce sa ochrany oznamovateľov a zároveň prebieha pravidelná štvrtková Hodina otázok.
V pléne sa momentálne rokuje v skrátenom legislatívnom konaní o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Namiesto neho má vzniknúť nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Súčasne od 14.00 h prebieha Hodina otázok, na ktorú prišiel aj predseda vlády Robert Fico zo strany Smer-SD.
Fico o výsledku vojny
Premiér reagoval na otázku poslanca Ivana Hazuchu zo Smeru-SD, ktorá sa týkala zmrazených ruských aktív a plánu Európskej komisie poskytnúť ich Ukrajine formou pôžičky. Podľa Fica sa Ukrajina nachádza v zložitej situácii, keďže vojensky slabne, je vyčerpaná a v nasledujúcich rokoch bude potrebovať obrovské finančné prostriedky.

Tvrdil, že najmä v rokoch 2026 a 2027 bude Kyjev potrebovať značné sumy, pričom členské štáty Európskej únie už podľa jeho slov nemajú ochotu financovať pomoc z vlastných rozpočtov. Práve preto sa podľa premiéra otvára téma využitia zmrazených ruských aktív. „Vyzerá to tak, že absolútnym víťazom tohto konfliktu bude Rusko,“ povedal Fico, o čom informoval Denník N.
Predseda vlády zároveň zopakoval názor, že vojnu bolo možné ukončiť už v apríli 2022. Podľa jeho vyjadrenia tomu zabránil bývalý britský premiér Boris Johnson. Ten však podobné obvinenia v minulosti opakovane a dôrazne odmietol. Fico dodal, že Západ očakával, že sa mu podarí oslabiť Rusko, čo sa podľa neho nestalo.
Pochvala z Moskvy
Krátko predtým sa k Robertovi Ficovi pozitívne vyjadril aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. V rozhovore pre youtubový kanál združenia Francúzsko-ruský dialóg, ktorý zverejnilo ruské ministerstvo zahraničia, označil Fica, maďarského premiéra Viktora Orbána a potenciálneho budúceho českého premiéra Andreja Babiša za výnimky medzi európskymi lídrami.
Lavrov vyhlásil, že spomínaní politici sú podľa neho pragmatici, ktorí myslia predovšetkým na záujmy vlastných občanov. Zároveň zdôraznil, že ich nepovažuje za proruských, ale skôr za politikov orientovaných na národné záujmy svojich krajín. Vyjadril sa aj kriticky k podpore Ukrajiny a použil pritom označenie režim v Kyjeve.
Verejná mienka na Slovensku
Postoje politických predstaviteľov kontrastujú s výsledkami nedávneho prieskumu agentúry Focus pre web 360tka.sk. Podľa prieskumu považuje Rusko za bezpečnostnú hrozbu 54 percent obyvateľov Slovenska. Opačný názor má 42 percent opýtaných a 4 percentá respondentov sa k otázke nevedeli vyjadriť.
Prieskum sa uskutočnil od 13. do 21. októbra na vzorke 1 028 respondentov a ukázal výrazné rozdiely medzi voličmi jednotlivých strán. Medzi podporovateľmi Progresívneho Slovenska označilo Rusko za hrozbu 82 percent ľudí, zatiaľ čo u voličov Smeru-SD to bolo len 26 percent. Naopak, 71 percent voličov tejto strany Rusko za ohrozenie nepovažuje.
Rozdielne postoje sa prejavili aj pri ďalších politických stranách. Medzi voličmi Hlasu-SD považuje Rusko za bezpečnostnú hrozbu 40 percent respondentov, u KDH je to 76 percent a u Hnutia Slovensko 75 percent. Voliči SNS sú v názoroch takmer rozdelení, keď 49 percent vníma Rusko ako hrozbu a 46 percent s tým nesúhlasí. Zdroje: Denník N, TASR a 360tka.