Premiér Robert Fico počas rokovania Národnej rady SR vyhlásil, že vojna na Ukrajine sa podľa neho vyvíja v prospech Ruska a Kyjev čelí vážnemu vyčerpaniu. Jeho slová zazneli v čase, keď parlament v skrátenom legislatívnom konaní rieši zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a jeho nahradenie novou inštitúciou. Súčasne prebiehala aj tradičná štvrtková Hodina otázok.
Predseda vlády vystúpil v pléne v reakcii na otázku poslanca Ivana Hazuchu zo Smeru‑SD, ktorá sa týkala plánov Európskej komisie použiť zmrazené ruské aktíva na poskytnutie pôžičky Ukrajine. Fico tvrdí, že ukrajinská strana už vojensky prehráva, nemá dostatok financií a bez rozsiahlej vonkajšej podpory nebude schopná fungovať v rokoch 2026 a 2027. Informoval o tom denník Denník N.
Fico o vojne a aktívach
Premiér zdôraznil, že členské štáty Európskej únie už podľa neho nemajú vôľu financovať Ukrajinu zo svojich rozpočtov, čo je dôvodom snahy siahnuť na ruské aktíva zmrazené na Západe. Zároveň pripomenul, že konflikt sa podľa neho dal ukončiť už v apríli 2022, no rokovania vraj zmaril vtedajší britský premiér Boris Johnson. Ten tieto tvrdenia v minulosti opakovane odmietol.
Fico vo svojom vystúpení zopakoval, že cieľom Západu bolo oslabiť Rusko, no tento zámer sa podľa jeho slov nenaplnil. Ako povedal, všetko nasvedčuje tomu, že absolútnym víťazom konfliktu sa stáva práve Moskva. Podľa neho sa ukázalo, že vojenský a ekonomický tlak nepriniesol očakávaný výsledok.
Lavrov vyzdvihol trojicu politikov
Do diskusie vstúpila aj ruská diplomacia. Minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov v nedávnom rozhovore uviedol, že Robert Fico, maďarský premiér Viktor Orbán a český politik Andrej Babiš sú podľa neho príkladmi európskych lídrov, ktorí uvažujú pragmaticky a uprednostňujú záujmy vlastných občanov. Informovala o tom tlačová agentúra TASR.
Lavrov zároveň vyhlásil, že títo politici podľa neho nie sú proruskí, ale konajú v prospech svojich krajín. Dodal, že odmietajú posielať vlastných občanov do konfliktu, ktorý ruská strana označuje za podporu režimu v Kyjeve. Rozhovor poskytol YouTubeovému kanálu združenia Francúzsko‑ruský dialóg a jeho znenie zverejnilo aj ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Verejnosť rozdelená podľa strán
Pohľad verejnosti na Rusko však zostáva rozdelený. Podľa prieskumu agentúry Focus pre web 360tka.sk považuje Rusko za bezpečnostnú hrozbu 54 percent Slovákov. Opačný názor má 42 percent opýtaných a štyri percentá sa nevedeli vyjadriť. Prieskum prebehol od 13. do 21. októbra na vzorke 1 028 respondentov.
Výrazné rozdiely sa ukázali medzi voličmi jednotlivých strán. Medzi priaznivcami Progresívneho Slovenska označilo Rusko za hrozbu 82 percent respondentov, zatiaľ čo u voličov Smeru‑SD tento názor zdieľalo len 26 percent. Naopak, 71 percent voličov Smeru‑SD Rusko za bezpečnostné riziko nepovažuje. U voličov Hlasu‑SD ide o 40 percent, zatiaľ čo väčšina má opačný postoj.
Neprehliadnite
V prípade Hnutia Slovensko označilo Rusko za hrozbu 75 percent respondentov, u KDH to bolo 76 percent. Medzi voličmi SNS prevládala vyrovnanejšia odpoveď, keď 49 percent považuje Rusko za ohrozenie a 46 percent s tým nesúhlasí. Výsledky ukazujú, že vnímanie bezpečnostných rizík je na Slovensku silne ovplyvnené politickými preferenciami.
