Európsky plynový trh vstúpil do roku 2026 pokojnejšie než pred dvoma rokmi, no podľa plynárenských expertov ide skôr o krehkú rovnováhu než trvalý stav. Hoci ceny sa stabilizovali a závislosť od ruských dodávok sa podarilo formálne nahradiť, nové stresové testy ukazujú, že súbeh nepriaznivých okolností môže Európu rýchlo zatlačiť späť do krízového režimu.
Aktuálna situácia na burzách pôsobí upokojujúco. V polovici decembra sa plyn obchodoval približne za 27,61 eura za megawatthodinu, čo predstavovalo medzimesačný pokles o 12,5 percenta. Zásobníky boli naplnené na úrovni 68,2 percenta, čo je síce menej než vlani, no zatiaľ to na trhoch nevyvoláva nervozitu. Práve nižšia rezerva sa však môže ukázať ako rozhodujúca, ak sa počasie výrazne zhorší.
Riziká studenej zimy
Združenie európskych prepravcov plynu ENTSOG vo svojom zimnom výhľade upozorňuje na najkritickejší modelový variant. Takzvaný scenár studenej zimy počíta s dlhodobo nižšími teplotami, obmedzenými dodávkami skvapalneného plynu na svetových trhoch a so súčasnými logistickými problémami v rámci Európy. Ak by sa tieto faktory spojili, zásoby v Únii by sa do konca zimy mohli prepadnúť až na približne 11 percent kapacity.
Takáto úroveň sa už považuje za hranicu strategických rezerv, pri ktorej je plynárenská sieť vystavená vážnemu ohrozeniu. V praxi by to znamenalo nutnosť rýchlo zabezpečiť masívny dovoz LNG, čo však nemusí byť technicky možné. Alternatívou by bolo aktivovanie núdzových plánov a obmedzovanie spotreby v priemysle aj v domácnostiach, čo by malo citeľné ekonomické a sociálne dôsledky.
Slabé miesto infraštruktúry
Analýzy zároveň ukazujú, že bezpečnosť dodávok nie je len otázkou celkového objemu plynu v Európe. Rovnako dôležité je, či sa surovina dokáže presunúť tam, kde je práve potrebná. Sústava plynovodov má limity najmä pri transporte zo západných štátov s LNG terminálmi smerom na východ a juhovýchod. Výsledkom môže byť situácia, keď bude plynu v Únii dosť, no niektoré regióny zostanú ohrozené nedostatkom.
Časť environmentálnych analytikov tieto scenáre spochybňuje a považuje ich za príliš opatrné. Poukazujú na to, že modely vychádzajú z vyššej spotreby a nedostatočne zohľadňujú prebiehajúce zmeny. Európa sa podľa nich postupne zatepľuje, masovo inštaluje tepelné čerpadlá a znižuje energetickú náročnosť budov. Práve pokles dopytu má byť z dlhodobého hľadiska najlacnejšou poistkou proti budúcim krízam.
Ukrajinské zásobníky v úzadí
Jednou z nádejí na stabilizáciu trhu mala byť Ukrajina s rozsiahlymi podzemnými zásobníkmi s kapacitou približne 31 miliárd kubických metrov. Plán rátal s letným uskladnením plynu a jeho zimným návratom do Únie, čo by pomohlo aj Slovensku po zastavení tranzitu ruského plynu v roku 2025. Január 2026 však tieto predstavy zmenil. Po útoku z 9. januára na najväčší zásobník Bilche Volytsko Uherske obchodníci usúdili, že žiadne miesto na Ukrajine nie je bezpečné, a riziko fyzickej likvidácie plynu je príliš vysoké.
