Európske krajiny dnes čelia výraznému nárastu hybridných útokov. Podľa zistení Politica pribúdajú incidenty od rušenia GPS až po podozrivé výbuchy pri strategických tratiach. Medzi januárom a júlom bolo v Európe podľa údajov think-tanku Globsec spáchaných viac ako 110 sabotáží a pokusov o útok, najmä v Poľsku a Francúzsku, ktoré mali prepojenie s Ruskom.
V posledných týždňoch prelietali nad Poľskom a Rumunskom ruské drony, objavili sa neidentifikované drony nad letiskami a vojenskými základňami a došlo aj k výbuchu na kľúčovej železničnej trati smerujúcej k Ukrajine. Európski predstavitelia upozorňujú, že Moskva podľa nich takto testuje reakciu Západu a posúva hranice možného.
Rastúci tlak na aktívnejšie protiopatrenia
Lotyšská ministerka zahraničia Baiba Braže pre Politico uviedla, že Moskva podľa nej neustále skúša limity – aká bude reakcia a ako ďaleko môže zájsť – a Európa potrebuje omnoho proaktívnejší prístup. Podobne vystúpil aj nemecký štátny tajomník pre obranu Florian Hahn, ktorý vo vysielaní Welt TV spochybnil, ako dlho je Európa ochotná tolerovať tento typ hybridnej vojny a či by EÚ nemala začať konať aktívnejšie.
Jednotlivé vlády preto diskutujú o krokoch, ktoré by boli pred niekoľkými rokmi nepredstaviteľné. Podľa Politica sa hovorí o spoločných ofenzívnych kybernetických operáciách, rýchlejšom pripisovaní útokov Rusku a aj o prekvapivých vojenských cvičeniach NATO pri východnej hranici. Profesor Kevin Limonier z parížskeho think-tanku GEODE však pripomína, že štáty EÚ sú viazané pravidlami právneho štátu, čo im obmedzuje priestor na použitie rovnakých nástrojov a stratégií, aké využíva Rusko.
Kybernetické operácie a dezinformácie
Niektoré krajiny už povolili zostreľovanie dronov nad kritickou infraštruktúrou a iné spúšťajú vlastné ofenzívne kyberkapacity. Podľa Politica by sa potenciálne operácie mohli zamerať na systémy podporujúce ruské vojnové úsilie vrátane zóny Alabuga, kde sa vyrábajú drony Šáhid. Súčasne rastie tlak na spoločné protiopatrenia proti rozsiahlym dezinformačným kampaniam Ruska.
NATO pritom zostáva opatrné a ako obranná aliancia je zdržanlivé pri ofenzívnych operáciách. Jeden diplomat pre Politico uviedol, že asymetrické reakcie sú súčasťou diskusie, no aliancia nechce klesnúť na úroveň metód Ruska. Bývalá hovorkyňa aliancie Oana Lungescu odporúča skôr rýchle určovanie pôvodcov hybridných útokov a demonštráciu pripravenosti prostredníctvom neohlásených cvičení v okolí Litvy či Estónska. Hybridné centrum v Helsinkách poskytuje expertízu a pomáha vytvárať politiky na koordinovanú reakciu spojencov.
NATO upozorňuje na dlhodobú hrozbu
Generálny tajomník NATO Mark Rutte v rozhovore pre španielsky denník El País zdôraznil, že Rusko zostane hrozbou aj po prípadnom uzavretí mieru na Ukrajine. Podľa neho, ak nie je možné dosiahnuť jednomyseľný súhlas so vstupom Ukrajiny do aliancie, spojenci musia vytvoriť silné bezpečnostné záruky, ktoré zabránia ďalšej ruskej agresii. Spojené štáty podľa neho zohrávajú kľúčovú úlohu – nielen vojensky, ale aj politicky, keďže podľa jeho slov má telefonát Donalda Trumpa Vladimirovi Putinovi skutočný dopad.
Rutte zároveň upozornil, že výdavky na obranu treba zvyšovať, keďže dnešný cieľ dvoch percent HDP už podľa neho nepostačuje. Ako príklad uviedol Španielsko, ktoré by malo investovať približne 3,4 až 3,6 percenta, pričom 2,1 percenta nestačí. Dodal, že rozdiel medzi Vilniusom a Valenciou je podľa neho „päť minút“ – čo je čas, za aký by moderná ruská raketa zasiahla juh Európy. Aj preto tvrdí, že celá Európa je dnes východným krídlom aliancie.
Neprehliadnite
Z vyjadrení európskych predstaviteľov vyplýva, že aj pri prípadnom mieri bude NATO potrebovať robustnejšiu obranu, jednotnejšie výdavky a pevné koordinované politiky. Hybridné operácie opisované v analýze Politica podľa nich ďalej zvyšujú tlak na jednotnú a pevnejšiu obrannú politiku a na rýchlejšiu, koordinovanejšiu reakciu s väčším dôrazom na odstrašovanie.
