Európska komisia pripravuje návrh, ktorý môže zásadne prepisovať doterajšiu stratégiu EÚ v oblasti dopravy a klímy. Podľa dostupných informácií sa zvažuje zmiernenie plánovaného zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi, ktorý mal začať platiť v roku 2035. Takýto krok by znamenal výrazný obrat v zelenej politike Únie a priamy dosah na automobilový priemysel aj spotrebiteľov.
V zákulisí sa diskutuje o viacerých možnostiach. Najčastejšie zaznieva posunutie pôvodného termínu o päť rokov, teda na začiatok štyridsiatych rokov, prípadne vytvorenie osobitného legislatívneho rámca, ktorý by umožnil ďalšie fungovanie spaľovacích motorov za presne stanovených podmienok. Obe alternatívy by znamenali zjemnenie súčasného prístupu, ktorý počítal s prakticky úplným koncom klasických pohonov.
Silný tlak priemyslu aj vlád
Zmenu smerovania presadzujú najmä veľké členské štáty s rozvinutou automobilovou výrobou, medzi nimi Nemecko, Taliansko a Slovensko. Tie postupujú v úzkej koordinácii s významnými výrobcami, ako sú Volkswagen či skupina Stellantis. Európske automobilky čelia naraz dvom vážnym výzvam. Na jednej strane investujú obrovské sumy do prechodu na elektromobilitu, na druhej strane musia konkurovať lacnejším a rýchlo rastúcim firmám z Číny.
Výrobcovia preto apelujú na väčšiu pružnosť pravidiel, ktorá by im umožnila rozložiť investície v čase a zachovať konkurencieschopnosť. Upozorňujú, že príliš rýchly a striktný zákaz spaľovacích motorov môže ohroziť tisíce pracovných miest a destabilizovať celé dodávateľské reťazce. Viaceré vlády tieto obavy preberajú a tlačia na Komisiu, aby prehodnotila tempo aj rozsah transformácie dopravy.
E-palivá ako kompromisná cesta
Jedným z hlavných riešení, o ktorých sa v Bruseli čoraz otvorenejšie hovorí, sú syntetické palivá známe ako e-palivá. Automobilový sektor ich vníma ako spôsob, ako umožniť spolužitie viacerých typov pohonu. Popri elektromobiloch a plug in hybridoch by mohli fungovať aj autá so spaľovacím motorom, ktoré by využívali uhlíkovo neutrálne palivá vyrobené z obnoviteľných zdrojov.
Otvorenosť voči tejto možnosti naznačila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Pripravovaný balík zmien má zahŕňať nielen podporu e-palív, ale aj nové pravidlá pre firemné flotily, posilnenie segmentu malých elektromobilov a úpravu emisných cieľov po roku 2030. Cieľom je nájsť vyvážený model, ktorý skombinuje ochranu klímy s ekonomickou realitou.
E-palivá vznikajú synteticky pomocou elektrickej energie, ideálne z vetra alebo slnka. Pri výrobe sa voda rozkladá na vodík a kyslík a vodík sa následne spája s oxidom uhličitým zachyteným z ovzdušia alebo priemyslu. Výsledkom je palivo s vlastnosťami podobnými benzínu či nafte. Hoci sa pri spaľovaní uvoľňuje CO2, ide o rovnaké množstvo, aké bolo predtým odobraté z atmosféry, čo zachováva uhlíkovú bilanciu.
Veľkou výhodou syntetických palív je ich okamžité použitie v existujúcich vozidlách bez technických úprav. Využívajú súčasnú sieť čerpacích staníc a logistiku, čím výrazne znižujú potrebu nových investícií do infraštruktúry. Pre krajiny s výrazným podielom automobilovej výroby to zároveň znamená šancu zachovať spaľovacie motory a pracovné miesta, ktoré by pri striktnom zákaze zanikli.
