Po októbrovom schválení adresnej energopomoci pre väčšinu slovenských domácností prišlo prekvapivé stanovisko z Bruselu. Európska komisia objasnila, že podľa pravidiel kohéznej politiky na roky 2021 – 2027 nie je možné pokryť kompenzácie cien energií z eurofondov. Očakávanie, že 435 miliónov eur poputuje priamo z európskych zdrojov na účty domácností, sa tak ukázalo ako právne neudržateľné. Táto situácia núti vládu hľadať alternatívne riešenia financovania.
Nepriame financovanie ako možná cesta
Ministerstvo hospodárstva reagovalo s upravenou stratégiou. Eurofondy by sa mali presmerovať do tzv. duálnych projektov, ktoré nahradia výdavky inak hradené zo štátneho rozpočtu. Získané prostriedky by následne mohli podporiť energopomoc pre domácnosti. Ide o model, ktorý je z účtovného hľadiska vedený ako domáce financovanie, hoci so závislosťou na eurofondoch v iných oblastiach.
Tento prístup si však vyžaduje aktualizáciu plánov a rokovanie o väčšej flexibilite pri výbere typov investícií, ktoré sú spôsobilé na financovanie z politiky súdržnosti. Intenzívna diskusia s Európskou komisiou predstavuje kľúčovú výzvu najbližších týždňov, pričom cieľom je dosiahnutie súladu s pravidlami EÚ bez ohrozenia iných rozvojových projektov.
Obmedzený čas a narastajúce riziká
Kritici upozorňujú, že tento nepriamy model financovania rieši problém len dočasne. Preskupením eurofondov vznikne tlak na iné verejné priority, a to najmä v dlhodobom horizonte. Štát bude musieť čoskoro odpovedať na otázku, kde získa stabilný zdroj financovania pre podobné krízové programy do budúcnosti.
Dôležitým aspektom je aj čas. Reorganizácia fondov môže spôsobiť oneskorenie implementácie pomoci. Pre slovenské domácnosti, ktoré očakávajú úľavu na účtoch najmä v zimných mesiacoch, by to mohlo znamenať nižšiu efektivitu celého opatrenia. Súčasne sa zvyšuje tlak na administratívu a schopnosť vlády nastaviť jasné, adresné a časovo zvládnuteľné schémy bez výrazných sklzov.
Budúcnosť závisí od kompromisov
Úspech energopomoci bude závisieť od dvoch hlavných faktorov. Prvým je rýchla dohoda s Bruselom o presunoch v rámci eurofondových programov bez toho, aby to nepriaznivo ovplyvnilo iné štátne priority. Druhým je efektívne nastavenie kritérií adresnosti, aby pomoc prišla k tým domácnostiam, ktoré ju najviac potrebujú a aby mohla byť realizovaná včas.
Slovenská vláda tak stojí pred náročnou úlohou zabezpečiť nielen okamžitú podporu v súlade s legislatívou, ale aj nájsť spôsob, ako budovať systémovú schopnosť reagovať na podobné krízy v budúcnosti. Úpravy rozpočtu a technických plánov budú preto pod drobnohľadom nielen domácich kritikov, ale aj európskych inštitúcií.
