Slovenská vláda oznámila plán na financovanie energopomoci, ktorý má zmierniť dopady vysokých cien energií na domácnosti. Premiér Robert Fico uviedol, že zdroje na túto podporu sú takmer zabezpečené, pričom väčšina financií pochádza z európskych projektov. Napriek tomu však plán vyvoláva kritiku nielen od opozície, ale aj niektorých koaličných partnerov.
Financovanie energopomoci takmer zabezpečené
Vláda plánuje na budúcoročnú energopomoc vynaložiť sumu v rozmedzí 420 až 430 miliónov eur. Premiér potvrdil, že zatiaľ sa podarilo zhromaždiť približne 380 miliónov eur, pričom zvyšné prostriedky vo výške 40 miliónov eur sa ešte hľadajú. Financovanie prebieha predovšetkým prostredníctvom európskych projektov, čo naznačuje využitie modelu nepriameho financovania, o ktorom sa v minulosti zmieňovali analytici.
Tento plán má zmierniť finančné zaťaženie domácností spojené s vysokými cenami energií, ktoré stále ostávajú nad úrovňou spred roku 2021 aj napriek poklesu cien na burzách. Podľa vlády je cieľom pokračovať v regulácii cien prostredníctvom dotácií a cenových stropov, aby sa predišlo prudkým nárastom, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť rodinné rozpočty.
Kritika pre neadresnosť pomoci
Jedným z hlavných problémov je spôsob prerozdelenia pomoci. Opozícia i časti koalície považujú plán, aby pomoc dostalo až 90 percent domácností, za príliš plošný a málo cielený. Kritici upozorňujú, že vláda mala možnosť presne zacieliť podporu na najohrozenejšie rodiny, no namiesto toho zavádza systém, ktorý zahŕňa aj domácnosti s vyššími príjmami a rozsiahlym majetkom.
Niektorí koaliční politici navrhujú sprísnenie kritérií. Podľa jednej z alternatív by pomoc nemali poberať osoby s viacerými nehnuteľnosťami. Takéto návrhy smerujú k väčšej adresnosti, čo by mohlo zabezpečiť, že finančné prostriedky poputujú tam, kde sú najviac potrebné.
Pomoc ako ochrana pred energetickou chudobou
Vysoké ceny energií majú najvýraznejší dopad na nízkopríjmové domácnosti, dôchodcov a samoživiteľov. Pre tieto skupiny obyvateľstva môže výdavok na energie tvoriť významnú časť mesačného rozpočtu. Bez štátnej podpory by sa mohli ocitnúť v situácii, kedy by museli obmedziť základné potreby, ako je kúrenie alebo strava, čím by sa vystavili riziku energetickej chudoby.
Dôležitá je však aj pomoc pre strednú triedu. Zvýšené ceny energií, v spojení s vysokou infláciou a konsolidačnými opatreniami, vytvárajú tlak na rodinné rozpočty. Prípadné prudké zvýšenie účtov by mohlo viesť k obmedzeniu spotreby, čo by malo nepriaznivý dopad na slovenskú ekonomiku. Štátna podpora tak plní aj úlohu stabilizátora hospodárstva.
Hoci energopomoc má medzi obyvateľmi širokú podporu, jej efektívne prerozdelenie zostáva hlavným predmetom diskusie. Vláda stojí pred výzvou nájsť rovnováhu medzi cieľovosťou podpory a rozsahom domácností, ktoré ju budú nakoniec poberateľmi.
