Slovenský parlament schválil rokovanie o zákone o adresnej energopomoci v skrátenom legislatívnom konaní. Vláda plánuje na rok 2026 vyčleniť na podporu domácností pri vysokých cenách energií 435 miliónov eur. Jednou z kľúčových a zároveň sporných súčastí tejto stratégie je predpokladané financovanie tohto opatrenia z európskych fondov, čo podľa odborníkov vytvára značné riziká.
Otvorená otázka financovania z eurofondov
Premiér Robert Fico avizoval, že energopomoc nebude financovaná zo štátneho rozpočtu, ale z európskych fondov. Očakáva sa, že jednotlivé ministerstvá nájdu v operačných programoch zdroje, ktoré reálne nestihnú využiť do konca programového obdobia. Tento prístup čelí silnej kritike, najmä zo strany opozície, ktorá upozorňuje, že použitie eurofondov na plošné dotácie nezodpovedá ich primárnemu účelu.
Podľa kritikov sú eurofondy určené predovšetkým na rozvoj krajiny, ako je infraštruktúra alebo zelené projekty, nie na pokrývanie bežných nákladov. Schválenie takejto výnimky bude závisieť od Európskej komisie, pričom súhlas zatiaľ nepadol. Ak by Brusel plán zamietol, vláda by bola nútená riešiť výpadok 435 miliónov eur zo štátneho rozpočtu, čo by mohlo viesť k radikálnym škrtom, zvýšeniu daní alebo prehĺbeniu deficitu štátneho rozpočtu.
Sľubovaná „adresná“ pomoc
Zákon predpokladá zmenu systému dotovania energií, pričom plošné dotácie nahradí adresný model. Hoci sa formálne hovorí o adresnosti, plánovaná pomoc má byť podľa vlády dostupná pre 90 % domácností, čo vyvoláva pochybnosti zo strany odborníkov. Analytici tvrdia, že skutočne energeticky ohrozených domácností je výrazne menej. Navrhovaný systém má údajne rozlišovať medzi domácnosťami na základe registru, ktorý zlúči údaje o príjmoch, majetku a spotrebe.
Podpora bude poskytovaná buď znížením cien energií priamo na faktúrach, alebo formou energetických poukážok. Zatiaľ však zostávajú viaceré detaily nejasné, vrátane príjmovej hranice pre nárok na pomoc a konkrétnej výšky dotácií. Rozhodnutie o presnej forme pomoci má padnúť v nadchádzajúcich týždňoch.
Rizikový plán bez jasného stanoviska Bruselu
Celý koncept pomoci je závislý na súhlase Európskej komisie, ktorá zatiaľ nepovolila použitie eurofondov na tento účel. Ak Brusel plán neschváli, vláda by stála pred dilematickými alternatívami. Mohla by zrušiť svoj sľub o energopomoci, podniknúť výrazné škrty vo verejných výdavkoch, alebo zvýšiť deficit a dlh – čím by poprela vlastnú politiku fiškálnej konsolidácie.
Vzhľadom na nejasnosti ohľadom financovania a adresnosti opatrení vzbudzuje celý plán pochybnosti o jeho realizovateľnosti. Konečné rozhodnutie Bruselu bude preto určujúce nielen pre zavedenie zákona, ale aj pre finančnú stabilitu Slovenska v budúcich rokoch.
