Plán Európskej únie na úplnú elektrifikáciu dopravy čelí výrazným prekážkam. Analýza spoločnosti Coface ukazuje zásadné rozdiely v adaptácii elektromobilov medzi jednotlivými časťami Európy. Zatiaľ čo progresívne časti Európy už elektromobilitu prijali, juhovýchod regiónu zaostáva, čo spomaľuje celkový pokrok a otvára debatu o odklade plánovaného zákazu spaľovacích motorov po roku 2035.
Regionálne rozdiely a výzvy
Krajiny severozápadnej Európy, ako Nórsko, kde už od roku 2025 úplne zakázali predaj nových áut so spaľovacím motorom, majú podiel elektromobilov presahujúci 30 % z celkových predajov nových áut. Naopak, juhovýchod Európy sa stále pohybuje len na úrovni 5 %. Medzi tieto zaostávajúce krajiny patrí aj Slovensko, ktoré výrazne zaostáva za priemerom EÚ.
Situácia je o niečo lepšia v kľúčových ekonomikách EÚ, ako sú Nemecko a Francúzsko. Tieto krajiny majú podiel elektromobilov blízky 20 %. Nemecko, ktoré je najväčším trhom s automobilmi v rámci EÚ, však čelí interným tlakom na spomalenie prechodu na elektromobilitu. Dôvodom je obava zo straty pracovných miest v automobilovom priemysle, ktorý je jedným z hlavných motorov nemeckej ekonomiky. Slovensko, ako krajina so slabšou kúpyschopnosťou a pomalším zavádzaním potrebnej infraštruktúry, patrí stále medzi krajiny s najnižším podielom elektromobilov na cestách, čo reflektuje hlboké regionálne rozdiely v adopcii tejto technológie.
Spomalenie prechodu na elektromobilitu
Európska únia zatiaľ oficiálne drží plán ukončiť predaj áut so spaľovacím motorom od roku 2035, no diskusia o predĺžení tohto termínu naberá na váhe. Francúzsko pripúšťa výnimky a Nemecko hľadá kompromis v rámci vládnej koalície. Tento postoj podporujú výrobcovia áut aj odbory, ktorí upozorňujú na potrebu zachovať konkurencieschopnosť a pracovné miesta. Podľa analýz by sa reálny termín zákazu mohol posunúť až na rok 2040.
Problémy však nerieši len termín adaptácie elektromobility. Európa ako celok čelí ďalším významným výzvam, ako sú pomalé tempo inovácií, vysoké ceny energie spôsobené pomalou energetickou transformáciou a prílišná byrokracia. Konkrétne na Slovensku nízka kúpyschopnosť domácností a nedostatočne rozvinutá nabíjacia infraštruktúra ešte viac komplikujú prechod na elektromobily.
Slovensko na križovatke
Situácia na Slovensku ilustruje problémy krajín juhovýchodnej časti EÚ. Podiel elektromobilov na trhu je len na úrovni niekoľkých percent, pričom chýba dlhodobá štátna podpora. Dotácie na elektromobily boli sporadické, s nízkym rozpočtom, a nemali systematický rámec. Cena elektromobilov tak zostáva pre väčšinu obyvateľstva neprekonateľnou prekážkou.
Ďalším problémom je nedostatočne rozvinutá a nespoľahlivá infraštruktúra nabíjacích staníc. Slovensko má nízky počet rýchlonabíjačiek a ich dostupnosť mimo hlavných miest je komplikovaná, čo zvyšuje obavy vodičov o dojazd vozidiel. Tieto komplikácie ešte zhoršuje ekonomická neistota, geopolitické faktory a vysoká inflácia, ktoré znižujú reálne príjmy domácností, čím sa investície do drahých technológií, ako sú elektromobily, ešte viac odkladajú.
Pre Slovensko je kľúčové nielen zvýšiť dostupnosť nabíjacej infraštruktúry, ale aj zaviesť systematickú podporu elektromobility spolu so znížením ekonomických bariér. Bez strategických zmien v tejto oblasti hrozí, že krajina ešte viac zaostane za svojimi európskymi partnermi.
