Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej aktuálnej Správe o finančnej stabilite z mája 2025 upozorňuje, že Slovensko čelí hrozbe historicky najväčšieho prepúšťania od vzniku samostatného štátu. Banka varuje, že vplyvom eskalácie obchodného konfliktu medzi USA a Európskou úniou by mohla slovenská ekonomika do konca roka 2027 stratiť až 230-tisíc pracovných miest, čo by znamenalo takmer päťnásobný nárast súčasnej úrovne nezamestnanosti.
Dopady obchodnej vojny medzi USA a Európskou úniou
Scenár vychádza zo stresových testov bankového sektora realizovaných odborníkmi NBS, ktoré predpokladajú nárast nezamestnanosti až na úroveň 11,5 % (oproti súčasným 3,71 % evidovaným v apríli 2025). V prípade naplnenia tohto najpesimistickejšieho realistického variantu by hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska mohol klesnúť až o 8 % už počas prvého roku krízy. Miernejší, no stále negatívny variant očakáva rast nezamestnanosti na úroveň približne 11,3 %.
Situácia vznikla v dôsledku eskalácie obchodných sporov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, ktoré zvažujú zavedenie vzájomných ciel na úrovni až 25 %. Podľa analytikov centrálnej banky by táto obchodná vojna pripravila slovenskú ekonomiku o približne 2,7 percentuálneho bodu hospodárskeho rastu do konca roka 2027. Avšak najväčším rizikom ostáva prípadný výrazný globálny pokles dopytu, oslabenie investičnej aktivity vo svete a narušenie globálnych dodávateľských reťazcov, čo by dopad krízy ešte zosilnilo.

Automobilový sektor: Achillova päta slovenskej ekonomiky
Jednou z najväčších slabín slovenskej ekonomiky zostáva podľa NBS nadmerná závislosť od automobilového priemyslu. Tento sektor by bol priamo a silno postihnutý prípadnými vysokými clami, ktoré by zvýšili výrobné náklady, znížili konkurencieschopnosť slovenských závodov a spôsobili výrazný pokles exportu. V nadväznosti na tieto dopady centrálna banka očakáva rozsiahle prepúšťanie práve v sektore výroby áut. Aj mierny pokles aktivity v automobilovom priemysle totiž môže podľa analytikov spustiť reťazovú reakciu citeľných otrasov naprieč celou ekonomikou.
V dôsledku masívneho nárastu nezamestnanosti by došlo k mimoriadnemu tlaku na financie Sociálnej poisťovne, ktorá už v súčasnosti vykazuje výrazný deficit a je závislá od štátnych dotácií. Zvýšenie počtu nezamestnaných by spôsobilo výrazný rast výdavkov na dávky v nezamestnanosti, zároveň by klesli príjmy štátneho rozpočtu z odvádzaného poistného. To by dramaticky zhoršilo nielen situáciu Sociálnej poisťovne, ale aj celkovú stabilitu slovenských verejných financií.
Verejné financie potrebuje Slovensko stabilizovať
Správa Národnej banky Slovenska taktiež zdôrazňuje potrebu pokračovať v konsolidačných opatreniach, ktoré majú stabilizovať stav verejných financií. Bez dôslednej konsolidácie hrozí Slovensku, že sa dramaticky zvýši jeho riziková prirážka na nákup štátnych dlhopisov. Zvýšená rizikovosť by znamenala drahšie financovanie štátu v čase, keď bude Slovensko najviac potrebovať národné a zahraničné investície na obnovu hospodárstva.
Experti centrálnej banky preto apelujú na dôslednú prípravu a realizáciu politík, ktoré Slovensku umožnia odolávať potenciálnym negatívnym hospodárskym šokom v súčasnom nestálom ekonomickom prostredí. Podľa expertov centrálnej banky síce súčasné údaje o rekordne nízkej nezamestnanosti pôsobia pozitívne, no ekonomická realita Slovenska je v skutočnosti výrazne zraniteľnejšia.
Globálna ekonomika podľa NBS prežíva obdobie výraznej neistoty a Slovensko sa nedokáže vyhnúť dôsledkom medzinárodných ekonomických otrasov. Centrálna banka preto vyzýva k štrukturálnym zmenám, modernizácii ekonomiky a diverzifikácii hospodárstva, ktoré by pomohli minimalizovať rozsah a vplyv uvedených hrozieb.