Svetová ekonomika čelí ďalšiemu ťažkému obdobiu, keď sa podľa prognóz spoločnosti Allianz Trade očakáva už piaty rok po sebe nárast počtu firemných bankrotov. Rok 2026 by mal byť opäť náročný, a to nielen pre podnikateľský sektor, ale aj pre bežných ľudí, ktorých táto kríza môže nepriamo zasiahnuť. Kľúčové rizikové faktory zahŕňajú pretrvávajúce obchodné konflikty, boom start-upov a možné spľasnutie bubliny v oblasti umelej inteligencie.
Globálny nárast insolvencií a kríza v Nemecku
Prognózy Allianz Trade naznačujú, že počet firemných bankrotov na celom svete stúpne o 5 % oproti predchádzajúcemu roku. Tento dlhodobý trend v raste bankrotov zdôrazňuje, aká krehká je aktuálna ekonomická situácia. Jednou zo zvlášť sledovaných krajín je Nemecko, ktoré sa ako najväčšia ekonomika Európskej únie ocitlo v mimoriadnej neistote. Počet insolvencií v tejto krajine má v roku 2026 dosiahnuť 24 500 prípadov, čo predstavuje najvyššiu úroveň za posledných 12 rokov. Tento mierny medziročný nárast o 1 % je však dôvodom na obavy, pretože signalizuje pretrvávajúci tlak na celú nemeckú ekonomiku. Táto situácia je najhoršia od roku 2014.
Súčasťou negatívneho vývoja je aj prudký rozmach start-upov, ktoré podľa Allianz Trade nesú so sebou vysoké riziko skorého zlyhania. Prípadné komplikácie v tomto sektore, podobne ako bublina okolo umelej inteligencie, by mohli vyvolať ďalšie šoky. Ak by došlo k masovým insolvenciám v technologickom odvetví, Nemecko by podľa odhadov mohlo čeliť ďalším 4 000 prípadom platobnej neschopnosti.
Dominový efekt a dopady na bežných ľudí
Okrem ekonomických indikátorov zasahuje vlna bankrotov aj sociálnu sféru, konkrétne pracovné miesta. Zatváranie podnikov znamená straty zamestnania a neistotu pre tisíce rodín po celom svete. Odhady naznačujú, že rastúci počet insolvencií môže spustiť dominový efekt, keď bankrot jednej firmy ovplyvní jej dodávateľov, subdodávateľov či odberateľov. Výsledkom môžu byť ďalšie prepúšťania a hlbšie škrty v pracovnom sektore.
Situácia má vplyv aj na mzdy a pracovné benefity. Firmy, ktoré zápasia so svojou finančnou stabilitou, obmedzujú investície do personálu, čo môže viesť k zmrazeniu platov alebo dokonca ich znižovaniu. Spotrebiteľská dôvera klesá, keďže ľudia z obáv pred stratou príjmov viac šetria, čím nepriamo spomaľujú celý ekonomický cyklus. Navyše, narušenie dodávateľských reťazcov v dôsledku insolvencií môže spôsobiť nedostatok kľúčových tovarov a nárast ich cien.
Očakávanie zlepšenia až v roku 2027
Existujú však aj náznaky, že by sa situácia mohla zlepšiť. Rok 2027 by podľa Allianz Trade mohol priniesť mierny pokles počtu bankrotov o 1 %. V Nemecku sa očakáva zníženie počtu insolvencií o 4 % na približne 23 500 prípadov, pričom hlavným dôvodom sú plánované vládne opatrenia na podporu ekonomiky. Tento výhľad ponúka istú nádej na stabilizáciu, no zároveň pripomína, že cesta k zotaveniu bude zložitá a časovo náročná.
Rastúca vlna bankrotov je varovaním nielen pre firmy, ale aj pre bežnú populáciu. Je potrebné, aby politici, podnikatelia i samotní spotrebitelia pripravili stratégie na zvládanie týchto rizík a minimalizáciu ich dopadov na celú spoločnosť.
