Slovensko čelí závažnému spoločenskému a ekonomickému problému, ktorý môže výrazne ovplyvniť stabilitu verejných financií. Každý tretí obyvateľ krajiny aktuálne poberá nejakú formu dôchodku, čo predstavuje bezprecedentný rekord v rámci celej Európskej únie. Experti upozorňujú, že bez okamžitých reforiem sa môže životná úroveň budúcich dôchodcov veľmi rýchlo prepadnúť.
Rastúce výdavky na dôchodky
Za posledné tri roky sa výdavky Slovenska na starobné penzie zvýšili z úrovne 6,5 percenta HDP na 7,6 percenta. Výrazným prispievateľom k tejto záťaži je vyplácanie trinásteho dôchodku, ktoré stojí štát približne jednu miliardu eur ročne. Na invalidné dôchodky a príbuzné dávky ide v súčasnosti až štvrtina všetkých sociálnych rozpočtových prostriedkov, čo je približne o 1,5 miliardy eur viac ako európsky priemer.
Odborníci upozorňujú na neudržateľnosť tohto stavu. Zvyšujúci sa počet príjemcov, neznížené politické výdavky a súčasný deficit verejných financií vytvárajú riziko, že aktuálny dôchodkový systém krajiny môže byť v budúcnosti nefunkčný.

Slovensko starne rýchlejšie
Podľa údajov Eurostatu počet dôchodcov na Slovensku prekročil 1,82 milióna, pričom tento prudký nárast je obzvlášť badateľný v kategórii 50 až 74 rokov, kde množstvo poberateľov dôchodku dosahuje 55 percent. Tento podiel výrazne presahuje európsky priemer na úrovni 45 percent. Situácia kontrastuje napríklad s Gréckom, ktoré zavedením reformného balíka znížilo tento podiel na 33 percent, čím zabránilo ešte väčšiemu ekonomickému kolapsu.
Za problémom stoja aj špecifické faktory, akými sú nízky vek odchodu Slovákov do dôchodku a vysoký podiel takzvaných papierových invalidov. Mnohí z týchto príjemcov by podľa analýz mohli byť naďalej zapojení do pracovného procesu, čím by si znížili závislosť od štátnych dávok a odbremenili verejné zdroje. Súčasná situácia však tento problém len prehlbuje.
Reformy ako jediné riešenie
Príklady zahraničných krajín, ako je Dánsko, ukazujú, že predlžovanie veku odchodu do dôchodku a prísnejšie kritériá pre invalidné dávky môžu pomôcť zmierniť dopady starnutia populácie. Slovensko však zatiaľ neprijalo žiadne zásadné opatrenia, čo výrazne zvyšuje riziko finančnej krízy v dohľadnej budúcnosti.
Demografické trendy naznačujú, že bez systémových zmien sa dôchodkový systém dostane do stavu, kedy ho nebude možné financovať. Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov klesá, zatiaľ čo dôchodcov pribúda. Ak politická reprezentácia nezasiahne včas, budúci dôchodcovia sa budú musieť pripraviť na nižšie príspevky, než na aké sú dnes zvyknutí.