Čína sa púšťa do ambiciózneho projektu výstavby najväčšej vodnej elektrárne na svete, ktorá má vzniknúť prehradením rieky Yarlung Cangpo na východnom okraji Tibetskej náhornej plošiny. Tento gigantický projekt, s odhadovanými nákladmi vo výške 145 miliárd eur, je súčasťou čínskej stratégie na dosiahnutie klimatických cieľov. Napriek sľubom o minimálnom dopade na životné prostredie však projekt vyvoláva vážne ekologické a geopolitické otázky.
Energetický kolos na rieke Yarlung Cangpo
Elektráreň, označovaná ako „projekt storočia“, má využiť extrémny spád rieky, ktorá klesá o 2 000 metrov na úseku s dĺžkou len 50 kilometrov. Tento unikátny terén ponúka dokonalé podmienky pre výrobu čistej hydroelektrickej energie. Podľa čínskych úradov má zariadenie dosiahnuť ročnú produkciu až 300 miliárd kilowatthodín (kWh), čo je desaťnásobne viac, ako dokážu všetky elektrárne na Slovensku vyprodukovať spolu. Pre Čínu to znamená významný krok smerom k rozvoju udržateľného energetického sektora a zníženiu závislosti na fosílnych palivách.
Okrem prínosu k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality prinesie projekt aj ekonomické výhody. Elektráreň má podporiť priemysel a zamestnanosť v regióne Tibetu, čím prispeje k jeho rozvoju. Samotná konštrukcia navyše vyžaduje použitie špičkových technológií, čo podčiarkuje technologickú vyspelosť Číny na globálnom poli.

Kritické hlasy varujú pred vplyvom na región
Napriek uisteniam čínskych úradov o ochrane životného prostredia projekt vzbudzuje obavy u environmentálnych a ľudskoprávnych organizácií. Ekosystém Tibetskej náhornej plošiny je mimoriadne krehký a výstavba takejto masívnej priehrady môže mať nenávratné dôsledky na biodiverzitu a lokálne podnebie. Mimovládne organizácie upozorňujú, že dôsledky môžu zasiahnuť nielen Tibet, ale aj širší región.
Najväčšie obavy však smerujú do geopolitickej roviny. Rieka Yarlung Cangpo sa po opustení Tibetu mení na rieku Brahmaputra, ktorá je kľúčovým zdrojom vody pre Indiu a Bangladéš. Tieto krajiny sa obávajú, že čínska kontrola nad horným tokom rieky by mohla ovplyvniť vodné zdroje a tým aj živobytie desiatok miliónov ľudí po prúde. Projekt tak vzbudzuje obavy z možného narušenia stability v regióne.
Geopolitické dôsledky a budúce výzvy
Čína tvrdí, že projekt je navrhnutý tak, aby rešpektoval environmentálne a sociálne aspekty. Napriek tomu rastie tlak zo strany susedných krajín a medzinárodného spoločenstva, aby bola zabezpečená transparentnosť a minimalizácia negatívnych dopadov. Problémy týkajúce sa nadvlády nad vodnými zdrojmi by mohli vyvolať vážne regionálne konflikty, čo robí z projektu politicky citlivú otázku.
Čínsky megaprojekt predstavuje technologický a ekonomický míľnik, no jeho realizácia prichádza s nadväzujúcimi rizikami pre životné prostredie a geopolitické vzťahy v Ázii. Ako bude projekt pokračovať a aký bude jeho reálny dopad, zostáva nejasné. Výsledok však nepochybne poznačí osud celého regiónu.