Ročné zdravotné škody spôsobené vybranými syntetickými chemikáliami odborníci odhadli na 2,2 miliardy dolárov, hoci skúmali len úzky výsek problémových látok. Medzinárodný tím vedcov zo Spojeného kráľovstva a USA upozorňuje, že ide iba o malú časť celkovej záťaže, ktorej sú ľudia dlhodobo vystavení. Podľa autorov by mal svet reagovať rýchlejšie a sprísniť pravidlá pre používanie priemyselných chemikálií.
Výskum sa sústredil na štyri chemické skupiny, ktoré patria medzi najrozšírenejšie na planéte a bežne sa objavujú aj v potravinovom systéme. Ide o ftaláty, bisfenoly, niektoré pesticídy a tzv. PFAS látky. Práve tieto chemikálie majú podľa doterajších poznatkov schopnosť narúšať hormonálnu rovnováhu a prispievať k vzniku viacerých vážnych ochorení.
Najviac ohrozené sú deti
Vedci zdôrazňujú, že mimoriadne zraniteľnou skupinou sú deti, keďže ich organizmus aj nervová sústava sú ešte vo vývine. Dlhodobý alebo intenzívny kontakt so syntetickými chemikáliami podľa dostupných dôkazov zvyšuje riziko obezity, rôznych foriem rakoviny a mentálneho postihnutia. Negatívne účinky sa pritom nemusia prejaviť okamžite, ale až s odstupom rokov.
Pediater a profesor z Boston College Philip Landrigan, ktorý sa podieľal na správe, varuje najmä pred poškodzovaním vyvíjajúcich sa detských mozgov. Ako uviedol, následkom môže byť nižšia inteligencia aj oslabená kreativita, čo má dlhodobé dôsledky nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú spoločnosť. Podľa neho ide o tichý problém, ktorý zostáva dlho bez povšimnutia.
Riziká nekončia v dospelosti
Niektoré chemikálie však nepredstavujú hrozbu len pre deti. Landrigan pre denník The Guardian poukázal na bisfenoly, ktoré sa dostávajú do tela ľudí všetkých vekových kategórií. Tieto látky podľa neho poškodzujú pečeň, ovplyvňujú metabolizmus cholesterolu a zvyšujú jeho hladinu v krvi, pričom sú spájané aj s vyšším výskytom obezity, cukrovky, mozgovej mŕtvice a srdcových ochorení.
Kontakt s danými chemikáliami je pritom súčasťou bežného dňa. Ftaláty a bisfenoly sa používajú v plastoch, často aj v obaloch na potraviny či jednorazových rukaviciach. PFAS látky sa nachádzajú v obaloch odolných proti tuku, napríklad v kartónoch na zmrzlinu alebo nádobách na popcorn, zatiaľ čo pesticídy tvoria základ moderného priemyselného poľnohospodárstva.
Len zlomok známeho problému
Autori správy vysvetľujú, že analyzovali len tieto štyri chemické skupiny preto, lebo patria medzi najrozšírenejšie a zároveň najlepšie preskúmané. Aj napriek tomu ich považujú len za malú časť oveľa širšieho problému. Podľa Landrigana máme spoľahlivé toxikologické údaje len o približne 20 až 30 látkach, hoci v praxi sa používajú tisíce ďalších bez dôkladného testovania.
Na rozdiel od liekov, ktoré musia pred uvedením na trh prejsť prísnymi skúškami, priemyselné chemikálie často takýmto procesom nepodliehajú. Vedca preto znepokojuje, že spoločnosť čaká na zjavné tragické následky, kým začne konať. Dovtedy sa podľa neho ľudia budú naďalej vystavovať látkam, o ktorých dlhodobých účinkoch vieme len minimum.
