Od roku 2019 došlo na Slovensku k výraznému nárastu cien potravín, ktoré sa zvýšili takmer o polovicu. Tento vývoj zaradil Slovensko po krajinách Pobaltia medzi najrýchlejšie rastúce krajiny z hľadiska potravinovej inflácie v eurozóne. Aj napriek tomu, že vonkajšie faktory prispeli k hlavnej vlne zdražovania, súčasná situácia je viac viazaná na vnútorné okolnosti, čím zdražovanie potravín pokračuje aj v čase, keď zahraničné tlaky slabnú.
Najprudší rast cien hydiny
Slovenskí spotrebitelia pri bežných nákupoch najviac pociťujú zvýšené ceny mäsa, pričom hydina zdražuje najvýraznejšie. Zvyšovanie cien však zasahuje široké spektrum potravín, pretože vplyvy vyšších vstupných nákladov sa postupne premietajú do maloobchodných cien. Napriek očakávaniu krátkodobých výkyvov ostáva dlhodobý trend jednoznačne smerovaný nahor.
Táto situácia výrazne ovplyvňuje každodenný rozpočet domácností. Zatiaľ čo určité cenové šoky sa môžu vyrovnať, obmedzené možnosti okamžitého zníženia cien vyžadujú od spotrebiteľov lepšie plánovanie výdavkov a čoraz častejšie vyhľadávanie výhodnejších ponúk.
Domáce faktory udržiavajú infláciu
Analytici poukazujú na domácu ekonomickú situáciu ako na jeden z kľúčových dôvodov rastu cien potravín. Zvyšovanie daní a odvodov priamo zvyšuje predajné ceny, pričom nepriamo ovplyvňuje aj drahšie služby a logistiku. Nízkou produktivitou a dlhodobým podfinancovaním trpí najmä spracovateľský priemysel, ktorý zápasí s vyššími nákladmi na energiu, prácu a spracovanie odpadu. Slabá technologická modernizácia navyše obmedzuje schopnosť sektora reagovať na meniaci sa dopyt.
V porovnaní s krajinami, ktoré majú robustnejšie a menej rigidné potravinárske systémy, slovenský trh nielenže reaguje pomalšie, ale premieta externé šoky do vyšších cien. To spôsobuje, že Slovensko v cenových porovnaniach eurozóny vykazuje nepríjemnú nadpriemernosť.
Nádej na zmiernenie tempa zdražovania
Optimistickejšie prognózy predpokladajú, že tempo rastu cien môže byť zmiernené, ak príjmy domácností porastú rýchlejšie ako ceny potravín. Na dosiahnutie tejto rovnováhy bude nevyhnutná séria opatrení zahŕňajúca konzistentné investície do modernizácie spracovateľského priemyslu, zvýšenie efektívnosti v agropotravinárskom reťazci a zodpovednejšie daňové a odvodové reformy.
Aj za predpokladu postupného zlepšenia by však maloobchodné ceny ostali citlivé na široké spektrum faktorov a domácnosti by sa mali pripraviť na skôr pomalšie zmiernenie než na dramatický obrat. Význam lacnejších vlastných značiek, akciových zliav a premysleného plánovania nákupného košíka tak pravdepodobne ostane dlhodobým trendom.
