Slovensko sa ocitlo pod ostrou paľbou kritiky Európskej komisie po tom, čo s deväťmesačným oneskorením predložilo svoj národný energetický a klimatický plán (NECP) do Bruselu. V texte plánu sa objavili viaceré nedostatky, ktoré spochybňujú pripravenosť krajiny prispôsobiť sa požiadavkám zelenej transformácie. Únia varuje, že ak Slovensko nezvýši tempo transformácie, jeho priemysel môže do roku 2030 zásadne stratiť konkurencieschopnosť.
Nedostatok investičného plánu a koordinácie
Hlavným problémom identifikovaným Európskou komisiou je priemyselná transformácia, ktorá zostáva bez jasnej vízie. Slovensko deklaruje zámer elektrifikácie priemyselnej výroby, avšak absentujú konkrétne kroky na zabezpečenie dostatočného množstva obnoviteľnej energie. V pláne chýbajú detailné údaje o potrebných investíciách či prioritných sektoroch, ako hutníctvo, chémia či automobilový priemysel. Firmy tak nemajú jasnú predstavu o tom, na aké technológie sa môžu spoliehať a z akých verejných fondov môžu čerpať podporu.
Európska komisia ďalej pripomína, že Slovensko nedokáže efektívne využívať dostupné finančné nástroje, ako je Modernizačný fond a Plán obnovy. Krajine chýba prepracovaný systém koordinácie medzi dostupnými dotáciami a jasná cesta, ako tieto prostriedky premeniť na rozvoj konkrétnych infraštruktúrnych projektov. Brusel varuje, že ak tieto nedostatky nebudú odstránené, výrobcovia môžu presúvať svoje investície do regiónov s predvídateľnejšími podmienkami, čo by viedlo k tzv. „úniku uhlíka“.
Slabé ciele pre obnoviteľné zdroje a úspory
Podľa hodnotenia Európskej komisie Slovensko poddimenzovalo mnohé kľúčové ciele. Napríklad plán predpokladá 25-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej konečnej spotrebe, čo je výrazne menej ako odporúčaných 35 percent, ktoré požaduje Európska únia. Táto medzera predstavuje rozsiahly deficit kapacity, ktorý by mohol znevýhodniť slovenský priemysel oproti susedným štátom optimalizujúcim svoje energetické politiky.
Rovnako kriticky sa hodnotí nastavenie cieľov pre úspory energie. Slovenský plán stanovuje hornú hranicu konečnej spotreby na 9,6 milióna ton ropného ekvivalentu, pričom Brusel vyčíslil ekologickejšie hodnoty na úroveň 8,7 milióna. Nedostatočné úspory tak nielenže brzdia pokrok, ale môžu tiež predĺžiť energetickú závislosť krajiny na fosílnych palivách. Podľa Komisie však kvalitná optimalizácia spotreby prináša stabilitu cien pre domácnosti aj podniky, čo Slovensku zatiaľ uniká.
Optimistické výpočty skrývajú riziká
Európska exekutíva upozornila na nepriaznivý mix nepresných výpočtov a príliš optimistických scenárov. Plán napríklad predpokladá nerealisticky vysoké tempo prirodzeného poklesu emisií, pričom zároveň nadhodnocuje prínos rôznych opatrení. Komisia konštatuje, že tieto nezrovnalosti môžu v budúcnosti viesť k nepripravenosti krajiny splniť si svoje záväzky a zároveň odrádzajú zahraničných investorov, ktorí požadujú stabilnejšie a udržateľnejšie prostredie.
Ministerstvo tiež zanedbáva zavádzanie trhových nástrojov, ktoré by mohli znížiť neistotu na energetickom trhu. Napríklad absencia dlhodobých kontraktov typu PPA alebo CfD, ktoré sa bežne používajú v iných európskych krajinách, spôsobuje, že ceny elektriny zostávajú vysoko nestabilné. Tento stav podľa expertov z Bruselu brzdí inovácie a odrádza potrebný kapitál.
Slovensko má pred sebou náročnú úlohu prepracovať svoj energetický a klimatický plán podľa pripomienok Európskej komisie. Ak využije dostupné zdroje a nastaví realistické ciele, môže modernizovať svoj priemysel a stať sa aktívnym hráčom zelenej transformácie. Ak však zotrvá pri neambicióznych cieľoch, hrozí, že bude musieť čeliť vážnym ekonomickým dôsledkom a prehĺbeniu rozdielov oproti proaktívnejším krajinám.
