Premiér Robert Fico vyhlásil, že informácie o plánovanom zvyšovaní dane z pridanej hodnoty nie sú pravdivé, a ubezpečil verejnosť, že vláda nemá v pláne takýto krok. Zároveň zdôraznil, že ide o politicky motivované špekulácie, ktoré nemajú oporu v reálnych rokovaniach. Tieto správy sa objavili na pozadí diskusií o cenách energií na rok 2026, ktoré na Slovensku vzbudzujú zvýšenú pozornosť verejnosti.
Cenové kompenzácie pre energií pokračujú
Koaličná rada prijala dohodu, podľa ktorej budú zachované cenové kompenzácie pre plyn, teplo a elektrinu. Toto opatrenie má za cieľ ochrániť približne 90 % slovenských domácností pred prudkým nárastom cien energií, ktoré by mohli od roku 2026 vzrásť až o tretinu. Obavy z takého vývoja reflektujú najmä nízko a stredne príjmové skupiny, pre ktoré by výrazné zdražovanie znamenalo vážny zásah do rodinných rozpočtov.
Štát plánuje na uvedené kompenzácie vyčleniť finančné prostriedky vo výške 435 miliónov eur. Aj napriek označeniu tejto sumy za značnú záťaž na štátny rozpočet, vláda trvá na tom, že ochrana občanov pred náhlym rastom cien má prednosť pred šetrením v tejto oblasti. Podobný prístup už bol v minulosti využitý počas najhoršej fázy energetickej krízy, ktorá zasiahla Európu.
Hľadanie rovnováhy medzi deficítom a sociálnymi opatreniami
Vláda naďalej čelí výzve, ako skombinovať potrebu zachovať rozpočtovú disciplínu s politickým záväzkom pokračovať v realizácii sociálnych opatrení. Na rokovaniach boli okrem energetických tém diskutované aj nastavenia základných parametrov štátneho rozpočtu, pričom prioritou zostáva ochrana nízko a stredne príjmových skupín obyvateľstva pred ďalšími finančnými záťažami.
Analytici však varujú, že rast štátneho dlhu spolu s vysokými nákladmi na energetické dotácie môžu v budúcnosti zvýšiť tlak na verejné financie. Najmä v prípade, že by sa situácia na trhu s energiami výrazne zhoršila, môže byť štát nútený hľadať ďalšie zdroje príjmov alebo obmedziť výdavky v iných oblastiach.
Neistá budúcnosť po roku 2026
Od roku 2026 budú náklady na energie väčšine domácností kompenzované štátom, čo má pomôcť zmierniť dosah inflácie na ceny energií. Cca 10 % domácností, ktoré do systému kompenzácií nebudú zahrnuté, sa však bude musieť vyrovnať s platením plnej trhovej ceny. Táto skupina môže čeliť výraznému finančnému zaťaženiu v prípade, že ceny energií na trhu porastú.
Otázka, ako bude štát schopný v ďalších rokoch financovať tento systém podpory, zostáva otvorená. Ak budú trhové ceny po roku 2026 naďalej stúpať, tlak na rozpočet sa ešte zvýši. Vláda síce opakovane tvrdí, že zvyšovanie daní sa nechystá, avšak pri dlhodobej záťaži na verejné financie môže byť nútená prehodnotiť svoje aktuálne záväzky.
Rozhodnutia, ktoré v tomto smere padnú, budú dôležité nielen pre ekonomickú stabilitu krajiny, ale aj pre dôveru občanov voči politickým predstaviteľom. Do akej miery sa podarí balansovať medzi rozpočtovou disciplínou a očakávaniami verejnosti, ukážu nasledujúce mesiace.
