Balená voda sa dlhé roky predáva ako bezpečnejšia a zdravšia voľba, hoci za ňu ľudia platia násobne viac než za vodu z verejného vodovodu. Najnovšie poznatky odborníkov však ukazujú, že rozdiel v kvalite je často zanedbateľný a v niektorých prípadoch môže byť balená voda dokonca problematickejšia. Marketingové predstavy o čistej prírode tak neraz narážajú na nepríjemné fakty.
Výskumy z posledných rokov poukazujú na to, že voda v plastových obaloch neobsahuje len minerály a stopové prvky. V porovnaní s vodou z kohútika sa v nej častejšie objavujú nežiaduce látky vznikajúce pri výrobe, balení či skladovaní. Zároveň sa potvrdzuje, že spotrebitelia platia vysokú cenu za produkt, ktorého kvalita býva v praxi veľmi podobná tej z domáceho kohútika.
Mikroplasty v každej fľaši
Jedným z najvýraznejších zistení posledného obdobia je prítomnosť mikroplastov v balenej vode. Rozsiahla vedecká štúdia z roku 2024, ktorá skúmala stovky vzoriek rôznych značiek, odhalila drobné plastové častice prakticky v každej fľaši. V niektorých prípadoch ich vedci identifikovali v množstve desiatok tisíc na jeden liter, čo vzbudilo vážne obavy o dlhodobé dôsledky.
Tieto mikročastice sa do vody nedostávajú len z tela fľaše, ale aj z uzáverov a technologického procesu plnenia. Keďže sú mimoriadne malé, dokážu prechádzať biologickými bariérami. Odborníci ich už preukázali v krvi, pľúcach, placente aj v mozgovom tkanive. Hoci úplné zdravotné riziká ešte nie sú uzavreté, balená voda patrí k významným zdrojom mikroplastov v strave.
Látky uvoľnené z plastu
Okrem pevných častíc sa pozornosť vedcov sústreďuje aj na chemické látky, ktoré sa z plastových obalov môžu uvoľňovať do vody. Ide najmä o bisfenoly vrátane BPA a ich náhrady, ftaláty či antimón používaný pri výrobe PET fliaš. Tieto zlúčeniny sú známe ako endokrinné disruptory a môžu narúšať hormonálnu rovnováhu človeka.
Riziko ich prenikania do vody rastie počas vystavenia teplu a slnečnému žiareniu. Takéto podmienky vznikajú pri preprave kamiónmi alebo dlhšom skladovaní, ktoré spotrebiteľ nedokáže ovplyvniť. Aj keď namerané hodnoty väčšinou neprekračujú zákonné limity, dlhodobý účinok nízkych dávok na citlivé skupiny obyvateľstva zatiaľ nie je preukázaný ani vylúčený.
Kontrola a ekologická stopa
Rozšírená predstava o prísnejšej kontrole balenej vody nezodpovedá realite. Vo vyspelých krajinách podlieha voda z verejného vodovodu častejšiemu a transparentnejšiemu dohľadu, zatiaľ čo balená voda sa posudzuje ako potravina. Niektorí výrobcovia pritom len plnia upravenú vodu z vodovodu do fliaš bez výrazného rozdielu v kvalite.
Navyše treba zohľadniť environmentálne dôsledky. Produkcia plastových fliaš spotrebúva fosílne palivá aj vodu a iba malá časť obalov sa skutočne recykluje. Zvyšok končí v prírode, kde sa postupne rozpadá na mikroplasty a cez potravinový reťazec sa vracia späť k ľuďom. Odborníci preto odporúčajú využívať balenú vodu najmä v krízových situáciách, zatiaľ čo pre bežnú domácnosť je vhodnejšia voda z kohútika alebo s domácou filtráciou.
