Od januára 2026 si Slováci za sladkosti a slané pochutiny priplatia. Vláda mení systém dane z pridanej hodnoty tak, že vybrané potraviny prechádzajú do vyššej, 23-percentnej sadzby. Dotkne sa to najmä čokolád, sušienok a snackov, pričom štát očakáva výrazný prínos pre rozpočet. Podľa Ministerstva financií SR má toto opatrenie priniesť približne 90 miliónov eur ročne.
Zmena je súčasťou snahy stabilizovať verejné financie, pričom vláda rozlišuje medzi základnými potravinami a produktmi označovanými za neresti. Zatiaľ čo niektoré položky každodennej spotreby budú zdaňované nižšou sadzbou, sladké a slané pochutiny sa presúvajú do základného pásma dane. Na pripravované úpravy upozornil aj verejnoprávny portál STVR.
Vyššia daň na vybrané produkty
Doterajšia 19-percentná DPH sa na cukrovinky a snacky prestane uplatňovať s definitívnou platnosťou na prelome rokov. Po novom sa na tieto výrobky použije 23-percentná sadzba, teda rovnaká ako na väčšinu tovarov. Hovorca rezortu financií Pavol Kirinovič zdôraznil, že zaradenie do vyššieho pásma sa nebude odvíjať od presného obsahu cukru či soli, ale od toho, do akej kategórie produkt patrí.
Medzi položkami, ktoré zmena zasiahne najviac, sú podľa ministerstva čokolády, sušienky, klasické zemiakové lupienky, rôzne druhy snackov aj slané tyčinky. Zvýšená sadzba dane má podľa odhadov výrazne pomôcť štátnej kase, pričom ide o jeden z konsolidačných krokov naplánovaných na rok 2026.
Dopad na ceny v obchodoch
V praxi má podľa modelových výpočtov Ministerstva financií SR ísť o zdraženie v rádoch centov. Čokoláda so sto gramami by mala byť drahšia približne o šesť centov, balenie čipsov s hmotnosťou šesťdesiat gramov o päť centov. Priemyselne vyrábané džemy môžu zdražieť zhruba o šesť centov a pri zmrzline sa očakáva nárast okolo troch centov.
Analytik Pavel Škriniar však upozorňuje, že samotný matematický prepočet dane nie je konečným slovom. Výsledné cenovky budú závisieť najmä od rozhodnutí výrobcov a obchodných reťazcov. Kľúčové bude, či časť vyššej záťaže ponechajú na svojich maržiach, alebo ju v plnej miere prenesú na zákazníkov.
Zdravie a širšie súvislosti
Tlak na konečné ceny môže podľa odborníkov viesť aj k úpravám receptúr. Výrobcovia môžu siahnuť po lacnejších alternatívach ku klasickému cukru, čo však podľa výživového špecialistu Michala Páleníka nemusí byť pre spotrebiteľov priaznivé riešenie. Nadmerná konzumácia umelých sladidiel podľa neho so sebou nesie zdravotné riziká a nie je ideálnou cestou.
Zároveň sa ozývajú hlasy, že vyššie dane nemusia automaticky znamenať výrazný pokles spotreby. Škriniar pripomína, že ľudia sa zvykov nevzdávajú ľahko a zmenu správania môže spôsobiť skôr nižšia kúpyschopnosť domácností s menšími príjmami. Skúsenosti z Maďarska či Mexika, kde zaviedli tzv. sugar tax, naznačujú, že príjem rozpočtu rastie, no dopyt klesá len mierne. Podobný efekt sa už prejavil pri sladených nápojoch, kde obrat obchodníkov klesol asi o dvanásť percent.
