Spor okolo konsolidačného balíčka naberá na intenzite. Upozornil naň známy ekonóm Ľuboš Pavelka, podľa ktorého balík opatrení nie je spravodlivý. Navrhované zmeny v daňovom systéme zasiahnu nielen najbohatších, ale aj strednú vrstvu a nízkopríjmové skupiny. Súčasná podoba reformy čelí ostrej kritike, a to najmä pre negatívne dôsledky na zamestnancov, živnostníkov a chod ekonomiky.
Nespravodlivé zdaňovanie nízkych príjmov
Jedným z hlavných bodov kritiky je zdanenie minimálnej mzdy. Na Slovensku zamestnanci s najnižšími zárobkami platia daň z príjmu vo výške približne 36 eur mesačne. V porovnaní s inými krajinami ide podľa odborníkov o vysokú finančnú záťaž, ktorá ešte viac znižuje disponibilný príjem nízkopríjmových domácností. Táto situácia je podľa Pavelku absurdná, nakoľko by práve táto skupina obyvateľov mala mať väčšiu podporu zo strany štátu, hlavne počas obdobia ozdravovania verejných financií.
Okrem zdanenia minimálnych miezd zasiahne nižšie príjmové skupiny aj zníženie hranice nezdaniteľného minima. Táto úľava, ktorá mala chrániť nižšie a stredné príjmové kategórie, sa bude podľa návrhu vlády znižovať už pri pomerne nízkych príjmoch. Ide o zmenu, ktorá podľa expertov prinesie zvýšenú daňovú záťaž a spôsobí nečakané výdavky, najmä v prípade vyplatenia odmien či prémií.
Nepriamy tlak na strednú vrstvu a živnostníkov
Najväčšie finančné bremeno pocíti stredná vrstva, ktorá už tak znáša značnú časť daňového zaťaženia. Zmena nezdaniteľného minima a zavedenie progresívnych sadzieb 30 % a 35 % spôsobí, že zamestnanci s priemernými až nadpriemernými príjmami budú odvádzať výrazne vyššie dane. Tento krok navyše komplikuje neprehľadnosť daňového systému, čo môže spôsobiť demotiváciu k vyšším pracovným výkonom.
Okrem zamestnancov pocítia recesiu aj živnostníci. Zvýšenie minimálnych odvodov spolu so skrátením odvodových prázdnin zo šiestich mesiacov na jeden rok môže byť pre niektoré malé podniky až likvidačné. Vláda zároveň plánuje zavedenie paušálneho odpočtu DPH na firemné automobily a rôzne selektívne dane. Medzi ne patrí zvýšenie DPH na 23 % na vybrané nezdravé potraviny alebo zvýšenie odvodov z hazardu, čo prenesie dodatočné náklady na zákazníkov a podnikateľov.
Šetrenie na úkor kvality služieb
Konsolidácia však nie je iba o vyšších daniach. Vláda plánuje aj výrazne šetriť na vlastných výdavkoch. Súčasťou návrhu je zmrazenie platov zamestnancov v štátnej a verejnej sfére, s výnimkou školstva a zdravotníctva. Zníženie prevádzkových nákladov má byť dosiahnuté rušením a zlučovaním štátnych úradov, čo môže viesť k obmedzeniu prístupu k niektorým verejným službám.
Ďalším opatrením je úprava systému nemocenských dávok, ktoré už nebudú platené zo strany zamestnávateľa iba desať, ale až štrnásť dní. Zmeny zasahujú aj podporu v nezamestnanosti, ktorá sa bude po troch mesiacoch postupne znižovať. Pre zamestnancov navyše pribudne nutnosť pracovať počas troch zrušených štátnych sviatkov, čo ochudobní ich ročný voľný čas o tri pracovné dni, bez adekvátneho nárastu zárobkov.
Kritika konsolidačného balíčka tak vychádza nielen z obáv o zníženie životného štandardu obyvateľov, ale aj z dopadov na konkurencieschopnosť ekonomiky a motiváciu pracovať. Zostáva otázkou, či plošné opatrenia prinesú očakávanú finančnú stabilitu, alebo naopak zhoršia sociálnu nerovnosť a spomalia hospodársky rast.
