Životné minimum na Slovensku má predstavovať poslednú poistku pred chudobou, jeho reálna hodnota však dlhodobo zaostáva za vývojom ekonomiky. Kým mzdy a celková životná úroveň rastú, suma určujúca hranicu hmotnej núdze sa vzďaľuje bežným príjmom. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa tak sociálny systém postupne oslabuje bez viditeľných legislatívnych zásahov.
Rozpočtová rada na problém upozornila vo svojom príspevku na sociálnej sieti Facebook. Poukázala na jav, ktorý odborníci označujú ako tichú eróziu. Ide o situáciu, keď síce štát životné minimum pravidelne valorizuje, no tempo rastu nestačí na to, aby držalo krok s príjmami väčšiny obyvateľov. Výsledkom je narastajúci odstup medzi ľuďmi odkázanými na dávky a zvyškom spoločnosti.
Minimum verzus mzdy
Rozdiel je zreteľný pri porovnaní so priemernou mzdou. V roku 1998 dosahovalo životné minimum približne tretinu priemernej mzdy. Odhady na rok 2026 však hovoria už len o podiele okolo 17 percent. Znamená to, že ekonomický rast sa do ochrany tých najzraniteľnejších premieta len veľmi slabo, zatiaľ čo štandard pracujúcich domácností sa výrazne zvyšuje.
Nejde pritom len o percentá v tabuľkách. Tento posun má konkrétny dopad na každodenný život ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu. Sociálna sieť, ktorá mala tlmiť riziko chudoby, sa postupne vzďaľuje reálnym nákladom na dôstojné fungovanie v dnešnej spoločnosti.
Inflácia znižuje kúpnu silu
Životné minimum sa upravuje podľa inflácie nízkopríjmových domácností, aby sa zachovala jeho kúpna sila. V minulých rokoch sa však objavili obdobia, keď jeho rast zaostával aj za týmto ukazovateľom. Dôsledok je zrejmý. Dnes si človek žijúci zo životného minima môže dovoliť o 16 percent menej tovarov a služieb ako v roku 1998, hoci nominálna suma postupne stúpala.
Táto strata hodnoty má reťazový efekt. Od životného minima sa totiž odvíja celý rad ďalších nastavení v sociálnom a daňovom systéme. Patria medzi ne dávky v hmotnej núdzi, náhradné výživné, rodičovský príspevok, minimálne dôchodky aj výška daňového bonusu na dieťa. Ak základná suma rastie pomaly, rovnaký osud čaká aj tieto formy podpory.
Tiché zdaňovanie chudoby
Menej viditeľným dopadom je vplyv na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá je tiež naviazaná na životné minimum. Keď platy rastú rýchlejšie než táto hranica, daň z príjmu sa začne týkať aj ľudí s veľmi nízkymi zárobkami. Štát tak nenápadne zvyšuje daňové zaťaženie skupín, ktoré sa pohybujú tesne nad hranicou chudoby.
Podľa odborníkov je súčasný model neudržateľný. Systém nastavený pred viac ako 25 rokmi neodráža realitu bohatšej krajiny ani súčasné výdavky domácností. V programovom vyhlásení na roky 2023 až 2027 vláda avizovala reformu životného minima. Riešením nemá byť iba jednorazové zvýšenie sumy, ale aj prehodnotenie jeho väzby na daňové zákony, aby sa zabránilo ďalšiemu oslabovaniu sociálnej ochrany.
