Nový konsolidačný balíček vlády vyvolal vlnu kritiky zo strany odborníkov, najmä kvôli tvrdým dopadom na živnostníkov (SZČO). Podľa dostupných údajov sa pripravované zmeny v oblasti odvodov ukazujú ako problematické, s rizikom masívneho zániku živností a odchodu podnikateľov do zahraničia. Hoci vláda argumentuje dlhodobými pozitívami, experti varujú pred krátkodobými stratami a negatívnymi dôsledkami pre slovenskú ekonomiku.
Výrazné zvýšenie sociálnych odvodov
Balíček prináša dve zásadné opatrenia, ktoré zasiahnu živnostníkov. Prvým je zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre výpočet sociálnych odvodov z 50 % na 60 % priemernej mzdy. Táto zmena sa dotkne približne 90 % SZČO, čo bude znamenať nárast mesačných odvodov. Napríklad živnostník s príjmom 1 000 eur po novom zaplatí na odvodoch 425 eur mesačne, čo predstavuje 42,5 % jeho príjmu. Toto zaťaženie je podľa odborníkov vyššie, než aké znášajú zamestnanci s rovnakou nákladovou hodnotou práce.
Druhý zásah spočíva v zrušení doterajšej príjmovej hranice, pod ktorou živnostníci nemuseli platiť sociálne odvody. Po novej úprave bude každý SZČO povinný zaplatiť minimálny sociálny odvod, ktorý INESS odhaduje na 131 eur mesačne, bez ohľadu na to, či jeho príjem túto sumu reálne presahuje. To môže byť likvidačné pre živnostníkov s nízkymi zárobkami, napríklad dôchodcov, ktorí si k penzii privyrábajú len niekoľko stoviek eur mesačne.
Hrozby a riziká pre podnikateľský sektor
Odborníci upozorňujú, že nové opatrenia môžu viesť ku kolapsu malých živností a presunu podnikateľov do zahraničia, najmä do Českej republiky, kde sú podmienky benevolentnejšie. Pre mnohých živnostníkov s nižšími príjmami sa podnikanie na Slovensku stane nevýhodným, a preto sa tiež očakáva zvýšenie podielu sivej ekonomiky. Pre tých s najnižšími príjmami, napríklad dôchodcov, ktorí mesačne zarobia len 250 eur, môže výsledná suma odvodov predstavovať viac ako polovicu príjmu.
Kriticky sa k opatreniam stavajú aj ďalší analytici a odborníci zo sféry hospodárstva, ktorí upozorňujú na nesystémovosť krokov. Namiesto riešenia príčin nízkej výkonnosti ekonomiky vláda volí rýchle opatrenia zamerané na zvýšenie krátkodobých príjmov, čo však môže viesť k dlhodobej strate konkurencieschopnosti a investícií.
Širší dosah konsolidačných opatrení
Konsolidačný balíček však nezostáva obmedzený len na živnostníkov. Zamestnancov čakajú vyššie zdravotné odvody, ktoré stúpnu z 4 % na 5 %. Zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov zníži čisté výplaty, pričom ďalšie úpravy, ako zrušenie troch dní pracovného pokoja a obmedzenie podpory v nezamestnanosti, ešte viac zaťažia ekonomicky aktívnych obyvateľov. Firmy pocítia dopady najmä prostredníctvom zvýšenia špeciálnych odvodov, zníženia odpočtu DPH pri firemných vozidlách alebo plánovaného zvyšovania daní na určitý tovar a činnosti.
Súčasťou plánovaných opatrení je aj zníženie výdavkov zo strany štátu, ktoré sa premietne do zmrazenia platov štátnych zamestnancov a reorganizácie vybraných úradov. Napriek širokému záberu zmien ostáva ich úspešnosť otázna, pretože Slovensko čaká čoraz náročnejšia výzva v podobe podpory konkurencieschopnosti a stabilizácie hospodárskeho prostredia.
