Podnikanie na Slovensku sa od roku 2026 výrazne mení. Voľba medzi živnosťou a spoločnosťou s ručením obmedzeným prestáva byť len otázkou imidžu či základnej právnej ochrany. Nové daňové a odvodové opatrenia vlády robia z rozhodovania komplexný výpočet, v ktorom zohráva úlohu výška obratu, typ nákladov aj osobná ochota podstupovať riziko. Tému detailne rozobral portál Podnikajte.sk.
Majetkové riziko podnikateľa
Najzásadnejší rozdiel medzi dvomi formami podnikania ostáva pri zodpovednosti za dlhy. Živnostník vystupuje ako fyzická osoba, preto sa mu obchodný aj súkromný majetok fakticky spájajú. Ak sa dostane do finančných problémov, veritelia môžu siahnuť aj na jeho osobné úspory, rodinný dom či auto. Pri zlyhaní podnikania tak hrozí strata všetkého, čo vlastní.
V prípade s.r.o. ide o samostatnú právnickú osobu. Spoločník zodpovedá za záväzky firmy len do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Po jeho úplnom splatení je súkromný majetok partnerov spravidla chránený. Zodpovednosť sa však úplne nestráca. Konateľ nesie osobnú zodpovednosť za škody, ktoré by vznikli porušením jeho povinností pri riadení spoločnosti, pričom veritelia môžu takéto konanie napádať.
Začiatok podnikania a administratíva
Založenie živnosti je naďalej najrýchlejšia cesta, ako začať podnikať. Proces je možné vybaviť v priebehu jedného dňa, často aj online, a pri voľných živnostiach bez poplatku. Navyše, živnostník môže viesť len jednoduchú daňovú evidenciu alebo využiť paušálne výdavky, takže sa neraz zaobíde bez profesionálneho účtovníka. Administratívna záťaž je tak podstatne nižšia než pri firme.
Pri s.r.o. treba rátať s niekoľkotýždňovým procesom. Vyžaduje si pripravenie zakladateľskej listiny alebo spoločenskej zmluvy a zaplatenie poplatku 220 eur za zápis do obchodného registra. Spoločnosť je povinná viesť podvojné účtovníctvo, ktoré je zložitejšie a väčšinou si vyžaduje služby účtovníka. Navyše, firma nemôže uplatňovať paušálne výdavky. Každý náklad musí byť preukázaný účtovným dokladom, čo znamená viac papierovania aj vyššie náklady na administratívu.
Dane pri živnosti a s.r.o.
Daňové prostredie od roku 2026 prináša pre živnostníkov aj pre firmy odlišné výhody a nevýhody. Živnostníci získali výnimku z novej dane z finančných transakcií, takže pri odchádzajúcich bankových prevodoch neplatia žiadny dodatočný poplatok. Výrazným plusom ostáva možnosť uplatniť si paušálne výdavky vo výške 60 percent z príjmov, maximálne do 20-tisíc eur ročne, a to bez potreby zhromažďovať bločky. Súčasne si môžu od základu dane odrátať nezdaniteľnú časť na daňovníka, manžela či manželku a daňový bonus na dieťa.
Pri príjmoch do 100-tisíc eur platí živnostník 15-percentnú daň z príjmov. Ak jeho zisky hranicu prekročia, uplatňuje sa progresívne zdanenie s pásmami 19 až 35 percent, čo je pri vysokých príjmoch citeľné. Firmy s obratom do 100-tisíc eur naopak využívajú 10-percentnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb. Nad touto hranicou sa sadzba zvyšuje na 21 alebo 24 percent podľa výšky obratu. Pri s.r.o. však štát znovu zavádza minimálnu daň, tzv. daňovú licenciu, takže spoločnosť zaplatí štátu určitú sumu aj v prípade, že je v strate alebo nedosiahne zisk. Poplatok začína na 340 eurách a rastie spolu s obratom.
Ďalším mínusom s.r.o. je povinnosť platiť novú daň z finančných transakcií pri každej odchádzajúcej platbe z účtu. Okrem toho si majiteľ firmy zisk nezoberie bez ďalšieho zdanenia. Po zaplatení dane z príjmov v spoločnosti musí pri vyplácaní dividend odviesť 7-percentnú zrážkovú daň. V konečnom súčte sa preto celkové daňové zaťaženie pri výbere peňazí z firmy môže priblížiť alebo presiahnuť zaťaženie typické pre živnostníkov s vyššími príjmami.
Neprehliadnite
Odvody a ich reálny dopad
Najtvrdšia zmena prichádza v oblasti sociálneho poistenia živnostníkov. Štát skracuje tzv. odvodové prázdniny. Od roku 2026 budú musieť začínajúci živnostníci platiť sociálne odvody už po šiestich mesiacoch podnikania, nie až po podaní prvého daňového priznania. Zavádza sa aj mikroodvod pre osoby s nízkymi príjmami. Aj pri veľmi malom zárobku zaplatí živnostník na sociálnom poistení aspoň 131,34 eura mesačne.
Štandardné minimálne sociálne odvody pre ostatných živnostníkov budú predstavovať 303,11 eura mesačne a minimálne zdravotné poistenie 121,92 eura. V súčte tak bežný podnikateľ na živnosť odvádza štátu minimálne približne 425 eur za mesiac. Naopak, pri s.r.o. je systém viac flexibilný. Ak si konateľ nevypláca mzdu, neplatí sociálne odvody a musí si hradiť len zdravotné poistenie ako samoplatiteľ. V momente, keď sa vo vlastnej firme zamestná, nastupuje vysoké odvodové zaťaženie. Celková cena práce stúpa o 36,2 percenta na strane zamestnávateľa a o ďalších 14,4 percenta na strane zamestnanca, čo vedie majiteľov firiem k preferovaniu nižších miezd a výberu zisku cez dividendy.
Zo všetkých parametrov vyplýva, že živnosť bude v roku 2026 výhodnejšia pre menších podnikateľov s nízkymi reálnymi nákladmi, ktorí naplno využijú paušálne výdavky, preferujú jednoduchú administratívu a zároveň sa ich obrat nedostane do pásma vysokého progresívneho zdanenia. S.r.o. sa oplatí skôr pri vyšších obratoch, ak chce podnikateľ chrániť súkromný majetok, budovať serióznu značku a má vyššie reálne náklady. Musí však počítať s náročnejším účtovníctvom, daňovou licenciou a transakčnou daňou pri firemných platbách.
