Slovensko prichádza o dôležité sviatky, ktoré doposiaľ boli dňami pracovného pokoja. Po zmene legislatívy si Slováci budú musieť zvyknúť, že niektoré z tradičných voľných dní budú v kalendári vyznačené už len ako bežné pracovné dni. Cieľom tohto opatrenia je konsolidácia verejných financií a zníženie výdavkov štátneho rozpočtu.
Výrazné zmeny v štátnych sviatkoch
Jedným z kľúčových sviatkov, ktorý bol zrušený natrvalo, je 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu. Tento deň odteraz už nebude dňom pracovného pokoja, čo znamená, že zamestnanci a žiaci budú musieť pokračovať vo svojich povinnostiach. Okrem toho prídu zamestnanci o príplatky za prácu počas sviatku, čo môže negatívne ovplyvniť ich príjmy.
Zrušenie sa dotkne aj ďalších sviatkov, ako je Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj) a Sviatok Sedembolestnej Panny Márie (15. september). Tieto dni budú zo zoznamu dní pracovného pokoja odstránené aspoň dočasne. Slovenská vláda tvrdenie opiera o nevyhnutnosť ušetriť milióny eur, ktoré majú pomôcť pri stabilizácii štátneho rozpočtu. 15. september však doposiaľ zostáva symbolickým sviatkom, no bez voľna pre obyvateľstvo.
Právne otázky a možné nesúlady
Otázka zrušenia voľna počas 15. septembra získala pozornosť aj z právneho hľadiska. Generálny prokurátor Maroš Žilinka oznámil, že plánuje podať návrh na Ústavný súd SR, aby posúdil, či je toto opatrenie v súlade so slovenskou Ústavou a Základnou zmluvou so Svätou stolicou. Táto medzinárodná zmluva totiž Slovensko zaväzuje rešpektovať určité sviatky vrátane 15. septembra ako dňa pracovného voľna.
Podobné výhrady už zazneli aj zo strany opozície. Poslanec Ondrej Dostál upozornil na možné porušenie článku 7 Ústavy SR, ktorý dáva medzinárodným dohodám prednosť pred zákonmi. Konsolidačný zákon preto môže byť v rozpore nielen s Ústavou, ale aj s medzinárodnými záväzkami Slovenska. O konečnom verdikte bude rozhodovať Ústavný súd, ktorý môže priniesť definitívnu odpoveď na otázku, či Slováci počas 15. septembra 2026 dostanú voľno.
Ekonomická nevyhnutnosť či diskusia o hodnotách
Zavedené zmeny vyvolali zmiešané reakcie medzi obyvateľmi a odbornou verejnosťou. Na jednej strane vláda argumentuje potrebou konsolidácie verejných financií, na druhej strane kritici upozorňujú na možné porušenie ústavných práv a zmluvných záväzkov. Očakáva sa, že rozhodnutie Ústavného súdu prinesie nielen právny, ale aj symbolický význam, ktorý ukáže, ako Slovensko vyvažuje ekonomické potreby a rešpektovanie tradícií.
