Slovenskí živnostníci čelia novej vlne kritiky voči opatreniam vlády, ktorá implementovala tretí konsolidačný balíček. Analytikmi označované za bezprecedentne tvrdé, nové pravidlá pre odvody zasiahnu tisíce malých podnikateľov a ohrozia ich ekonomické prežitie. Inštitút INESS varuje, že podmienky stanovené balíčkom sú také drastické, že mnohí živnostníci s nízkymi príjmami budú nútení zaplatiť na odvodoch viac, než reálne zarobia. Situácia vyvoláva vlnu obáv z likvidácie významnej časti podnikateľského prostredia na Slovensku.
Tvrdé opatrenia: Vyššie minimálne odvody
Hlavnou zmenou, ktorú priniesol konsolidačný balíček, je zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre sociálne odvody z 50 % na 60 % priemernej mzdy. Tento krok sa dotkne až 90 % živnostníkov. Navyše, príjmová hranica, pod ktorou sa sociálne odvody neplatili, bola prakticky úplne zrušená. Podľa nových pravidiel musí každý živnostník, vrátane tých s minimálnymi príjmami, platiť minimálne sociálne odvody, ktoré dosahujú 131,34 eur za mesiac.
Pre živnostníkov s mesačným príjmom 1 000 eur to znamená, že len na odvodoch zaplatia 425 eur, čo predstavuje odvodové zaťaženie 42,5 %. Toto záťaženie je percentuálne vyššie ako u zamestnancov, pričom živnostníci nemajú nárok na zamestnanecké výhody, ako sú platená dovolenka alebo nemocenské.
Najviac postihnutí: nízkopríjmoví živnostníci a dôchodcovia
Najviac zasiahnutou skupinou sú mikropodnikatelia a ľudia, ktorí si podnikaním iba privyrábajú. Dôchodcom s nízkym príjmom zo živnosti, napríklad 250 eur mesačne, hrozí, že zaplatia viac ako polovicu svojich príjmov na povinných odvodoch. Podľa analytických prepočtov budú živnostníci s mesačnými tržbami do 1 705 eur odvádzať na odvodoch a daniach viac, než im zostane na čistom zisku.
Ministerstvo práce obhajuje tieto zmeny snahou o zaistenie vyšších dôchodkov pre živnostníkov v budúcnosti. Analytici však tento argument odmietajú, tvrdia, že podnikanie znamená väčšiu osobnú zodpovednosť a rozhodovanie sa o vlastnej dôchodkovej stratégii. Systém založený na vysokých povinných odvodoch považujú za neudržateľný a nespravodlivý voči tým, ktorých príjmy sú často nepravidelné alebo nízke.
Východiská alebo cesta k úniku?
Pre množstvo živnostníkov predstavujú nové odvody existenčnú hrozbu, pričom alternatívy sú obmedzené. Mnohí budú nútení ukončiť svoju činnosť a prejsť na zamestnanie alebo využiť sociálnu sieť. Táto situácia môže spôsobiť pokles počtu drobných podnikateľov, oslabiť flexibilitu slovenskej ekonomiky a zvýšiť nezamestnanosť.
Ďalšie riziko spočíva v úniku do šedej ekonomiky. Podnikatelia, ktorí by nemohli legálne pokryť náklady na odvody, môžu začať prijímať platby „na čierno“ alebo vyhýbať sa priznávaniu skutočných príjmov. Tento jav by mohol znížiť príjmy štátneho rozpočtu a narušiť férové podnikateľské prostredie, čo by poškodilo celú ekonomiku.
Prechod na formu spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) je často navrhovaným riešením. No pre väčšinu mikroživnostníkov sú spojené administratívne a daňové náklady neúmerné ich príjmom. Podvojné účtovníctvo, povinné zdravotné odvody z dividend a menšia finančná flexibilita robia tento model nevýhodným pre malých podnikateľov.
Neprehliadnite
Negatívne dôsledky pre ekonomiku
Mnohí odborníci varujú, že kroky vlády môžu mať opačný účinok, než aký bol zamýšľaný. Prudké zvýšenie odvodov spôsobí, že živnostníci prestanú byť schopní platiť svoje povinnosti, čo povedie k ich predčasnému ukončeniu podnikania. Ak veľký počet mikroživnostníkov ukončí činnosť alebo prejde do ilegality, plánované zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu sa nenaplní, a dopad na podnikateľské prostredie bude zničujúci.
Skutočnosť ukazuje, že ekonomický rast sa nedosahuje len zvyšovaním daňového a odvodového zaťaženia, ale aj podporou ochoty podnikateľov prispievať legálnym spôsobom do verejných financií. Ak vláda neprehodnotí svoje kroky a neprijme systémové riešenia, hrozí, že táto odvodová reforma sa zapíše ako vážna chyba s dlhodobými dôsledkami pre slovenskú ekonomiku aj spoločnosť.
