Verejné financie na Slovensku sa ocitli v kritickom stave, pričom aktuálne kroky vlády podľa odborníkov situáciu neriešia, ale prenášajú finančnú záťaž na občanov. Najnovšie údaje pritom odhaľujú, že tohtoročný Deň daňového odbremenenia, ktorý predstavuje bod, odkedy ľudia pracujú na seba a nie na štát, bol posunutý na 22. august. Tento nepriaznivý vývoj poukazuje na rastúce daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré vážne ovplyvňuje kvalitu života Slovákov.
Rastúce dane a náklady zamestnancov
Aktuálne štatistiky ukazujú, že celkové daňovo-odvodové bremeno na Slovensku dosahuje 63,44 % mzdových nákladov priemerného zamestnanca. To znamená, že štát rozhoduje o podstatnej väčšine odmeny zamestnanca, pričom jednotlivci majú kontrolu iba nad 36,56 % zo svojich zárobkov. Pre zamestnanca s priemerným hrubým platom 1 524 eur a superhrubou mzdou 2 190 eur to predstavuje odvody vo výške takmer 1 389 eur mesačne. Pre svoju domácnosť mu tak zostáva len 801 eur, čo značne obmedzuje jeho schopnosť pokryť vlastné potreby a výdavky.
Najväčší podiel na daňovom zaťažení majú sociálne a zdravotné odvody, ktoré tvoria až 34,5 % mzdových nákladov. Nasledujú ďalšie dane, vrátane DPH (8,3 %), dane z príjmov fyzických osôb (7,3 %) a spotrebných daní (2,9 %). Zvyšovanie tohto bremena navyše podporujú nové opatrenia ako vyššia DPH, transakčná daň a daň zo sladených nápojov. Odborníci varujú, že tento trend môže mať negatívny dopad na ekonomiku aj pracovný trh, keďže výrazne oslabuje kúpnu silu občanov.
Verejné výdavky a zvyšujúci sa dlh
Napriek pôsobivému rastu daňových a odvodových príjmov o 55 % za poslednú dekádu boli verejné výdavky taktiež navýšené o rovnaké percento, čo znamená, že celkové hospodárenie štátu ostáva neefektívne. Súčasne sa za rovnaké obdobie zvýšil verejný dlh o 53 %, čo naznačuje vážne problémy v oblasti finančného manažmentu. Analytici upozorňujú, že zvyšovanie príjmov štátu bez primeraného šetrenia a kontroly výdavkov vedie k dlhodobej neudržateľnosti verejných financií.
Štátne opatrenia, ako sú 13. dôchodok, plošné energetické dotácie a ďalšie transfery, vyvolávajú tlak na rozpočet a zvyšujú deficit. Zároveň mnohé ozdravné balíčky, ktoré vláda označuje za konsolidačné opatrenia, sa fakticky obmedzujú na zvýšenie daňového zaťaženia, čo len prehlbuje záťaž na pleciach daňovníkov.
Kritika a návrhy riešení
Vláda SR v súčasnosti pripravuje ďalšie konsolidačné opatrenia na rok 2026, ktoré údajne zahrnú rozsiahle šetrenie na strane štátu. Predstavitelia rezortov avizujú audity, racionalizáciu výdavkov a zlučovanie organizácií, no konkrétne čísla zatiaľ nie sú jasné. Odborníci však upozorňujú, že bez zásadných legislatívnych zmien a striktného hospodárenia nemôže byť takáto konsolidácia úspešná.
Podľa analytikov je najväčší priestor na šetrenie v sociálnych transferoch, no implementácia týchto zmien naráža na politický odpor. Medzi sektory, kde môžu škrty vážne ovplyvniť občanov, patria zdravotníctvo, školstvo a doprava, pričom sa očakáva zníženie kvality a dostupnosti služieb. Pre verejnosť to znamená, že buď budú platiť viac vo forme daní, alebo znášať dôsledky nižších verejných investícií.
Slovenská ekonomika tak čelí náročným výzvam. Rozhodnutia vlády budú mať dlhodobý dosah na finančnú stabilitu krajiny, ale aj na každodenný život všetkých občanov. Odborníci jednohlasne zdôrazňujú, že kľúčom k riešeniu je rovnováha medzi obmedzením výdavkov štátu a efektívnym využívaním vyzbieraných prostriedkov.
