Konsolidácia od začiatku budúceho roka zvýši daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku, čo výrazne zasiahne zamestnancov aj podnikateľov. Podľa analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) stúpne daňový klin, a teda rozdiel medzi celkovými nákladmi zamestnávateľa a čistou mzdou. Toto opatrenie môže mať významný vplyv na rodinné rozpočty, podnikateľské prostredie a celkovú ekonomickú situáciu.
Vyššia záťaž pre zamestnancov a rodiny
Daňový klin sa podľa predpokladov zvýši v dôsledku konsolidačných opatrení plánovaných na rok 2026. Analytici uvádzajú, že zamestnanci s polovičnou priemernou mzdou budú v čistom prichádzať o 7 eur mesačne. Pre tých, ktorí zarábajú priemernú mzdu, bude čistá strata predstavovať 14 eur mesačne.
Táto zmena bude mať dopad aj na rodiny s deťmi, ktoré doteraz ťažia z nižšieho daňového a odvodového zaťaženia vďaka bonusom a prídavkom. Napriek tomu budú niektoré typické domácnosti zasiahnuté. Rodine s dvomi deťmi, kde jeden z rodičov zarába priemernú mzdu a druhý polovicu priemernej mzdy, sa mesačné zaťaženie zvýši o 33 eur. Rodina, kde obaja rodičia zarábajú priemerný plat, príde o 41 eur mesačne. Napriek tomuto nárastu bude ich situácia o niečo priaznivejšia než pred rokom 2023, kedy sa výrazne zvýšil daňový bonus.

Prepracovanie odvodových a daňových pravidiel
Výrazné zmeny čakajú živnostníkov, ktorých minimálne mesačné odvody dosiahnu sumu až 425 eur, a to aj pre tých, ktorí zatiaľ podnikaním zarábajú menej. Zároveň sa zavedú nové mikroodvody, ktoré zasiahnu skupiny s nižšími príjmami, a skráti sa obdobie odvodových prázdnin pre začínajúcich podnikateľov.
Situácia sa skomplikuje aj pre ľudí pracujúcich na dohody, keďže prídu o doterajšie výnimky z odvodového zaťaženia. Výrazne vyššiemu zaťaženiu čelia aj správcovské spoločnosti, ktorým sa zvýši osobitný odvod. Tento krok môže nepriaznivo ovplyvniť zhodnocovanie dôchodkových úspor v druhom a treťom pilieri.
Dodatočné opatrenia na úrovni samospráv plánujú vyššie zdaňovanie nehnuteľností podľa trhovej hodnoty, čo obzvlášť zasiahne obyvateľov väčších miest. Okrem toho sa očakáva zníženie podielu samospráv z vybranej dane, čo ich môže prinútiť zvyšovať miestne poplatky alebo šetriť na poskytovaných službách.
Ekonomické dopady a stabilizačné plány
Cieľom týchto zmien je stabilizovať verejné financie, no ich dopady nepocítia iba jednotlivci a bežné rodiny. Reforma daní a odvodov sa dotkne širšej podnikateľskej sféry, od živnostníkov cez zamestnávateľov až po veľké firmy. Vyššie spotrebné dane na produkty, ako sú tabak a alkohol, ďalej zvyšujú tlak na rozpočty spotrebiteľov.
Konsolidácia neobišla ani sociálny systém, kde vláda plánuje prehodnotenie pravidiel pre dotácie sociálnych podnikov či úspory na prevádzke samotných ministerstiev. Tieto opatrenia vykresľujú tvrdšiu realitu, ktorá čaká Slovensko v najbližších rokoch. V konečnom dôsledku sa znižuje disponibilný príjem jednotlivcov, čo môže negatívne ovplyvniť spotrebu, úroveň úspor a celkový dopyt v ekonomike.