Bezdôvodná jazda v ľavom pruhu na slovenských diaľniciach je častým problémom, ktorý vedie nielen k pokutám, ale aj k zhoršeniu plynulosti premávky. Kým vodiči veria, že ovládajú pravidlá cestnej premávky, realita na cestách ukazuje opačný trend. Podľa štatistík ide o priestupok, ktorého závažnosť si mnohí neuvedomujú.
Problém jazdy v ľavom pruhu
Podľa platných zákonov by sa vodiči mali po predbehnutí zaradiť späť do pravého jazdného pruhu a ľavý používať výlučne na predbiehanie. Realita však ukazuje, že veľké množstvo šoférov túto zásadu ignoruje. Ako informoval portál STVR, niektorí vodiči považujú dodržiavanie maximálnej povolenej rýchlosti za dostatočné ospravedlnenie zotrvania v ľavom jazdnom pruhu, čo je však v rozpore s pravidlami premávky.
Prezídium Policajného zboru SR upozorňuje, že za takúto jazdu hrozí bloková pokuta do výšky 50 eur. V prípade správneho konania môže pokuta stúpnuť až na 100 eur. Pri pozorovaní dopravy na úseku medzi Bratislavou a Trnavou evidovali za pol hodinu približne 50 vodičov neoprávnene jazdiacich v strednom alebo ľavom pruhu.
Chýbajúca jasná definícia
Dopravný analytik Jozef Drahovský poukazuje na nedostatky v slovenských predpisoch. Pravidlá cestnej premávky presne nešpecifikujú, ako dlho môže vodič zostať v ľavom pruhu, ani v akej vzdialenosti sa musí zaradiť do pravého pruhu. Táto nejasnosť sťažuje vymožiteľnosť pravidiel a zároveň prináša problémy pri ich právnom posudzovaní.
Na porovnanie, v Nemecku existuje systém, ktorý presne určuje, ako dlho môže vodič predbiehať. Po 20 sekundách od ukončenia manévru sa musí zaradiť späť do pravého pruhu. V prípade porušenia pravidiel hrozí pokuta 80 eur, pričom pri spôsobení nehody môže výška pokuty dosiahnuť až 100 eur. Tento systém by Slovensku podľa odborníkov mohol poslúžiť ako funkčný model na zvýšenie disciplíny vodičov.
Plynulosť premávky na prvom mieste
Bezdôvodná jazda v ľavom pruhu môže výrazne narušiť plynulosť cestnej premávky. Rýchlejšie vozidlá tým strácajú možnosť plynule predbiehať, čo môže viesť k vytváraniu zbytočných kolón či konfliktných situácií. Aj keď vodič dodržiava maximálnu povolenú rýchlosť 130 km/h, nemal by tým obmedzovať ostatných účastníkov cestnej premávky. Po predbehnutí by sa mal vždy bezpečne presunúť späť do pravého jazdného pruhu, ak to situácia umožňuje.
Situáciu na slovenských cestách by mohli pomôcť zlepšiť aj konkrétne čísla a definície pravidiel, ktoré by vodičom jednoznačne ukázali, ako sa majú správať. Príklad z Nemecka ukazuje, že jasné predpisy a ich dôsledné vymáhanie môžu viesť k vyššej disciplíne a bezpečnosti na cestách.
