Vodič elektromobilu dnes môže na verejnej nabíjacej stanici naraziť na nepríjemnú realitu. Problémom nebýva dojazd ani rýchlosť doplnenia energie, ale konečná suma na účte. Ceny elektriny na niektorých miestach dosahujú úroveň, ktorá je v prepočte porovnateľná s extrémne drahým benzínom či naftou, no bez jasného upozornenia vopred.
Rozdiel oproti spaľovacím autám spočíva najmä vo vnímaní ceny. Kým liter paliva za niekoľko eur by okamžite vyvolal vlnu kritiky, suma za kilowatthodinu pôsobí na mnohých vodičov menej hrozivo. Výsledkom je, že časť motoristov akceptuje náklady, ktoré sú v konečnom dôsledku veľmi podobné tým, aké by pri rovnakom jazdnom výkone znamenala nafta s mimoriadne vysokou cenou.
Príklad z Nemecka
Ilustráciou tohto problému je nemecká spoločnosť EnBW, jeden z najväčších prevádzkovateľov nabíjacích staníc v krajine. Zákazníci so základným predplatným majú v rámci vlastnej siete výrazne výhodnejšie tarify. Ak však nabíjajú v cudzej infraštruktúre, cena môže vystreliť až na 0,89 eura za kilowatthodinu.
Takáto suma predstavuje približne o 128 percent viac než interný tarif spoločnosti. Po prepočte na prevádzkové náklady vozidla ide o situáciu, akoby liter nafty stál zhruba 3,90 eura. Podobné výkyvy by na klasických čerpacích staniciach vyvolali okamžitú reakciu verejnosti, pri nabíjaní elektromobilov sú však zatiaľ pomerne bežné.
Nepriehľadné ceny brzdia rozvoj
Motoristické organizácie vrátane nemeckého ADAC upozorňujú, že práve nejednotná a ťažko čitateľná cenová politika patrí medzi hlavné prekážky rýchlejšieho rozšírenia elektromobility. Nej ide iba o nemecký problém. S podobnou situáciou sa stretávajú vodiči naprieč Európou vrátane Slovenska, najmä pri cestách do zahraničia.
Trh s verejným nabíjaním ovládajú najmä veľkí hráči, ktorí investovali značné sumy do vlastných sietí. Tí zvýhodňujú klientov s predplatným a motivujú ich používať jednu infraštruktúru. Vodiči, ktorí potrebujú flexibilitu alebo sa spoliehajú na roaming medzi sieťami, však často platia citeľne vyššie ceny.
Zásah štátu od roku 2026
Nemecko sa rozhodlo situáciu riešiť systémovo. Od apríla 2026 budú musieť prevádzkovatelia nabíjacích staníc povinne oznamovať ceny štátu v jednotnom formáte. Vznikne centrálna databáza, ktorá umožní motoristom jednoduché porovnanie ponúk, najmä pri nabíjaní bez predplatného. Odborníci očakávajú, že to posilní konkurenciu a pritlačí ceny nadol.
Minister dopravy Patrick Schnieder dlhodobo zdôrazňuje, že nabíjanie má byť pre vodičov rovnako zrozumiteľné ako tankovanie paliva. Prevádzkovatelia namietajú vysokými investíciami do infraštruktúry a obhajujú model mesačných poplatkov. Európska legislatíva však už dnes vyžaduje, aby boli ceny spravodlivé, jasné a porovnateľné. Ak sa tieto pravidlá podarí presadiť v praxi, elektrina na cestách by nemusela byť drahšia než tradičné palivá.
