Slovenská vláda plánuje zmeny v oblasti štátnych sviatkov ako súčasť konsolidačných opatrení s cieľom zlepšiť stav verejných financií. Najnovšie diskusie naznačujú, že by Slováci mohli prísť o voľno počas ďalšieho sviatočného dňa, pričom medzi najviac diskutovanými je Veľkonočný pondelok.
Voľný Veľkonočný pondelok je ohrozený
Podľa dostupných informácií vláda zvažuje, že Veľkonočný pondelok už od budúceho roka nebude dňom pracovného pokoja. Tento krok by znamenal, že pracujúci by museli v tento deň nastúpiť do práce bez nároku na príplatky, čo vyvoláva obavy medzi zamestnancami aj odbormi. Ide o jedno z navrhovaných opatrení, ktorými chce vláda pokryť výpadky vo verejnom rozpočte, avšak zatiaľ nepredstavila definitívny plán.
Obdobné špekulácie týkajúce sa zrušenia štátnych sviatkov kolujú už dlhší čas. Diskusia o redukcii počtu dní pracovného pokoja vrcholí od vyjadrení politických predstaviteľov, ktorí naznačili, že ide o nevyhnutnú súčasť reformy. Napríklad opozičné hnutie Progresívne Slovensko už pred dvoma týždňami upozorňovalo, že plánované opatrenia môžu zasiahnuť až štyri štátne sviatky.
V hre sú viaceré sviatky
Medzi sviatky, ktorým hrozí strata štatútu dňa pracovného pokoja, sa radia Sviatok práce (1. mája), Deň víťazstva nad fašizmom (8. mája), výročie SNP (29. augusta) a Deň boja za slobodu a demokraciu (17. novembra). Z nich je práve 17. november jedným z najčastejšie spomínaných kandidátov. Tento sviatok by síce podľa návrhu zostal štátnym sviatkom, ale ľudia by v tento deň aj naďalej pracovali, ako to naznačil premiér.
Cirkevné sviatky, ako Troch kráľov (6. január), sú chránené Vatikánskou zmluvou, avšak pri obojstrannej dohode by ani ich status nebol nedotknuteľný. V tejto súvislosti sa však stále viac uvažuje práve o zrušení voľna na Veľkonočný pondelok, ktorý je dôležitým rodinným a kultúrnym dňom pre mnohých Slovákov.
Ekonomický dopad a vplyv na spoločnosť
Vlani vláda rozhodla o ukončení voľného dňa počas Dňa Ústavy Slovenskej republiky (1. septembra) s cieľom ušetriť prostriedky. Podobný krok by podľa ministra financií mohol priniesť do štátneho rozpočtu až 130 miliónov eur ročne. Takéto rozhodnutia však môžu spôsobiť rozporuplné reakcie nielen medzi občanmi, ale aj cirkvami a organizáciami, ktoré tieto sviatky považujú za významné z pohľadu identity krajiny.
Slovenská vláda zatiaľ oficiálne nepotvrdila žiadne zmeny, no čím bližšie je termín predstavenia konsolidačných opatrení, tým intenzívnejšie sa diskusia vedie. Verejnosť ostáva v napätí, ako tento krok ovplyvní jej zaužívané tradície a pracovný režim.
