Vyhlásenia o výhodnej cene ruského plynu, ktoré dlhodobo prezentuje slovenská vláda vedená premiérom Robertom Ficom, sa podľa údajov z Eurostatu ukazujú ako nepravdivé. Karol Galek, poslanec Národnej rady za opozičnú stranu Sloboda a Solidarita, upozorňuje, že Slovensko v skutočnosti platí jednu z najvyšších cien za plyn v celej Európskej únii.
Ceny plynu patria k najvyšším v Európe
V druhej polovici roka 2024 platili slovenskí veľkoodberatelia za zemný plyn až 70,60 eura za jednu megawatthodinu, čo je výrazne nad európskym priemerom vo výške 54 eur. Slovensko sa tak v rámci EÚ umiestnilo na nelichotivom druhom mieste hneď za Švédskom. Situácia dopadá ešte horšie po zohľadnení ekonomickej úrovne krajín cez index parity kúpnej sily. Podľa tohto kritéria malo Slovensko vôbec najdrahší veľkoobchodný plyn v európskom porovnaní, pred Rumunskom a Maďarskom.
Galek pripomína, že práve Slovensko a Maďarsko počas tohto obdobia nakupovali od Ruska jedny z najvyšších objemov plynu. Tieto údaje spochybňujú tvrdenia vlády, ktorá doteraz deklarovala, že dovoz z Ruska je pre Slovákov ekonomicky výhodnejší.
Dotácie maskujú skutočné náklady
Aj keď domácnosti na Slovensku počas uvedeného obdobia platili piatu najnižšiu cenu plynu v Únii, poslanec upozorňuje, že nízka cena bola dosiahnutá len vďaka rozsiahlym štátnym dotáciám. V priebehu posledných dvoch rokov tieto dotácie na energie zhltli až dve miliardy eur z verejných financií. V prepočte to znamená, že každá priemerná domácnosť bola štátom dotovaná sumou približne 850 eur. Skutočné náklady teda znášajú daňoví poplatníci cez štátny rozpočet, pričom prezentované nízke účty za plyn sú výsledkom politického rozhodnutia, nie ekonomickej reality.
Karol Galek v tejto súvislosti zároveň vyzval premiéra Roberta Fica, aby podporil európsku stratégiu znižovania energetickej závislosti na Rusku. Podľa neho má Slovensko technické aj ekonomické možnosti na prechod k alternatívnym zdrojom energie, ktoré by boli finančne výhodnejšie a zároveň by znamenali ukončenie nepriameho financovania ruskej agresie na Ukrajine.
EÚ plánuje koniec ruského plynu do roku 2027
Európska únia plánuje od roku 2027 kompletne zakázať dovoz všetkých ruských energetických surovín. Tento zámer nie je len politickou reakciou na ruskú inváziu na Ukrajinu, ale tiež snahou o to, aby EÚ dlhodobo dosiahla väčšiu energetickú sebestačnosť. Viaceré členské štáty však upozorňujú, že prechod k alternatívnym zdrojom nemusí byť jednoduchý ani rýchly. Podľa niektorých krajín totiž úplné nahradenie ruského plynu prinesie obyvateľom výrazné zvýšenie nákladov a bude vyžadovať značné technologické, logistické a ekonomické úsilie.
Medzi najhlasnejších kritikov úplného embarga na dodávky plynu z Ruska patrí Maďarsko. Jeho premiér Viktor Orbán varuje pred vážnymi hospodárskymi dopadmi. Podľa Budapešti by zákaz znamenal nielen zdraženie energií, ale aj celkové zvýšenie životných nákladov u širokej vrstvy obyvateľov.
Situáciu môžu ešte viac vyostriť Spojené štáty americké, ktoré aktuálne pripravujú zavedenie až 500-percentného dovozného cla na energie z Ruska. Tento krok by výrazne zmenil pravidlá hry a prinútil mnohé krajiny vrátane Slovenska k prechodu na iných dodávateľov energií. Americká iniciatíva je súčasťou širšieho súboru opatrení, ktoré sledujú cieľ oslabiť ruskú ekonomiku a zvýšiť geopolitický vplyv USA v Európe. V prípade, že tieto opatrenia reálne vstúpia do platnosti, môžu európske krajiny vrátane Slovenska čeliť náročným výzvam pri zabezpečení cenovo dostupných dodávok energií.
