Domácnosti na Slovensku čaká výrazná zmena vo fakturácii elektriny. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripravuje nový systém takzvaných pásmových taríf, ktorý má priblížiť cenu elektrickej energie progresívnemu modelu známeho z vyspelých krajín EÚ. Lacnejšia má byť najmä základná, nevyhnutná spotreba, pričom vyšší odber bude postupne dražší.
Progresívne pásma spotreby
Podstatou nového nastavenia je, že prvá časť ročnej spotreby, ktorá pokrýva bežné fungovanie domácnosti, bude účtovaná v najnižšej sadzbe. Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík vysvetľuje, že systém má motivovať ľudí obmedziť plytvanie na minimum. Ak sa domácnosť dostane len na približne 0,9 MWh ročne, celú túto spotrebu zaplatí podľa základnej, cenovo najvýhodnejšej tarify.
Pri vyššom odbere bude celková cena rásť postupne. Ak niekto spotrebuje napríklad 3,5 MWh za rok, suma na faktúre sa poskladá z viacerých vrstiev. Prvé megawatthodiny pôjdu v najlacnejšom pásme, nasledujúca časť už vo vyššej tarife a až objem nad určený limit bude spoplatnený najdrahšou sadzbou. K takto vypočítanej cene za samotnú komoditu sa potom pripočítajú regulačné poplatky za prenos, distribúciu a ďalšie služby, podobne ako dnes.
Bez smart meračov to nepôjde
Zmena cenového modelu si vyžiada aj úpravy v energetickej infraštruktúre. ÚRSO otvorene hovorí, že podmienkou zavedenia pásmových taríf je ďalšie rozšírenie inteligentných meracích systémov (IMS). Ide o moderné elektromery, ktoré zaznamenávajú odber v krátkych časových úsekoch, štandardne v 15-minútových intervaloch.
Vďaka týmto meračom budú dodávatelia a distribučné spoločnosti presne vedieť, ako sa spotreba konkrétneho odberného miesta vyvíja v čase a do ktorých pásiem spadá. Dáta sa budú posielať automaticky, čo obmedzí potrebu manuálnych odpisov. ÚRSO na svojom webe avizuje, že o legislatívnych detailoch a termínoch zavedenia nového systému bude verejnosť postupne informovať.
Kto získa a kto si priplatí
Nový model znamená výrazný odklon od doterajšej praxe, keď mala každá kilowatthodina takmer rovnakú cenu bez ohľadu na to, či ju minula malá garsónka alebo veľký dom s bazénom. Výhodu získajú najmä domácnosti s nízkou ročnou spotrebou. Ide hlavne o menšie byty, osamelých ľudí a seniorov, ktorým na základné fungovanie postačí obmedzený objem elektriny.
Práve tieto domácnosti by mali mať väčšinu odberu pokrytú v najlacnejšom pásme, ktoré je dimenzované na bežné životné potreby, ako je osvetlenie, varenie alebo prevádzka chladničky. Tieňom opačnej strany sú však väčšie rodiny v rodinných domoch a ľudia, ktorí elektrinou vykurujú, ohrievajú vodu v bojleri alebo používajú energeticky náročné zariadenia, napríklad klimatizácie či domáce nabíjačky pre elektromobily.
V ich prípade tlačí vysoká celková spotreba odber automaticky do drahších taríf. Nie vždy ide o znak luxusu, často je elektrické kúrenie jedinou reálnou možnosťou v danom regióne. Napriek tomu budú práve tieto domácnosti pod silným ekonomickým tlakom, aby znižovali odber, investovali do zateplenia, modernejších spotrebičov triedy A alebo do vlastných fotovoltických panelov, ktoré znížia množstvo elektriny odoberanej zo siete.
Neprehliadnite
Pre mnohých odberateľov sa zmení aj spôsob, akým budú svoje účty kontrolovať. Faktúra za elektrinu už nebude jednoduchým násobením celkovej spotreby jednou jednotkovou cenou. Bude pripomínať daňové pásma, kde sa jednotlivé časti spotreby oceňujú odlišnou sadzbou. Súčasne treba rátať s tým, že výmena klasických meračov za IMS obmedzí anonymitu odberu, no prinesie podrobnejší prehľad o tom, kedy a koľko elektriny domácnosť spotrebuje. To môže ľuďom pomôcť identifikovať najväčších „žrútov“ energie a reagovať ešte predtým, než sa dostanú do najdrahšieho pásma.
