Nový stavebný zákon mení od základu spôsob, akým sa na Slovensku podávajú a posudzujú žiadosti o povolenia. Zavádza povinnú digitalizáciu, pevné lehoty a vyššie nároky na úplnosť dokumentácie, čo má celý proces urýchliť. Práve tlak na presnosť však otvára priestor pre technológie, ktoré dokážu odhaliť chyby ešte skôr, než sa spis dostane na stôl úradníka.
Stavebné konanie bolo roky spojené s dlhými čakacími dobami, papierovaním a opakovaným vracaním žiadostí pre formálne nedostatky. Dotýkalo sa to nielen veľkých developerov, ale aj jednotlivcov, ktorí riešili vlastné bývanie. Ambícia štátu prejsť na plne digitálny systém má tento stav zmeniť, súčasne však kladie otázku, ako zvládnuť objem dát a zložitosť legislatívnych požiadaviek bez ďalších prieťahov.
Hackathon ako laboratórium riešení
Praktickú odpoveď na tieto výzvy hľadal novembrový AI hackathon stavebko.digital v Bratislave. Podujatie prepojilo developerov, akademickú obec aj verejnú správu a hostila ho Slovenská technická univerzita. Organizátormi boli YIT Slovakia a mestská časť Bratislava-Ružinov v spolupráci s BIM asociáciou Slovensko a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR. Deväť tímov dostalo za úlohu navrhnúť nástroje, ktoré pomôžu s kontrolou stavebnej dokumentácie podľa zákona č. 25/2025 Z. z.
Cieľ bol jasný. Znížiť chybovosť podaní, zjednodušiť komunikáciu so stavebnými úradmi a obmedziť takzvaný pingpong medzi žiadateľmi a úradníkmi. Podľa Tomáša Augustína z YIT Slovakia sa ukázalo, že aj tradične náročné procesy sa dajú posunúť vpred pomocou dobre navrhnutej technológie. Účastníci podľa neho rýchlo pochopili podstatu problému a prezentovali riešenia, ktoré dávajú zmysel technicky aj z pohľadu používateľa.
Víťazný nástroj odhalí chyby vopred
Najviac bodov u poroty získal tím Origami Studio. Ich prototyp využíva umelú inteligenciu na odhaľovanie formálnych aj obsahových nezrovnalostí v dokumentoch ešte pred podaním žiadosti. Riešenie pracuje s modelom LLaVA-OneVision, ktorý je trénovaný na technických výkresoch a dokáže čítať detaily, ako sú kóty. Systém prevádza údaje do štruktúrovanej podoby, ukladá ich do kontextu a porovnáva medzi jednotlivými prílohami, aby boli vo vzájomnom súlade.
Dôležitým prvkom bol aj dôraz na kompatibilitu s existujúcim štátnym portálom. Namiesto budovania úplne nového prostredia sa tím sústredil na to, aby nástroj zapadol do zaužívaného procesu. Pomohol im user-oriented prístup, pri ktorom si vytvorili persóny žiadateľov, projektantov a úradníkov. Vďaka tomu dokázali prioritizovať funkcie a navrhnúť tok krokov tak, aby bol pre každú zo strán zrozumiteľný a praktický.
Koniec zbytočného vracania spisov
Autori riešenia upozorňujú, že mnohé chyby dnes nevznikajú z nepozornosti, ale z objektívnej zložitosti konaní. Bežná dokumentácia môže obsahovať tisíce súborov, ktoré je manuálne takmer nemožné zosúladiť. Umelá inteligencia však pracuje s nadhľadom a vie rýchlo identifikovať chýbajúce prílohy aj obsahové rozpory. Súčasťou systému sú aj checklisty povinných dokumentov podľa typu konania, čo má výrazne obmedziť opakované dopĺňanie.
Zaujímavosťou je, že pre časť tímu šlo o prvý hackathon. Napriek tomu uspeli v konkurencii skúsenejších vývojárov. Podľa nich nešlo o absenciu skúseností, ale o dôsledné zameranie sa na potreby používateľov a ochotu overovať si, čo im naozaj pomôže. Práve tento prístup môže rozhodnúť o tom, či sa digitalizácia stavebného konania stane len povinnosťou, alebo reálnym uľahčením pre ľudí aj úrady.
