Po desaťročiach čakania začal tunel Višňové na diaľnici D1 konečne slúžiť motoristom a okamžite prepísal slovenské rekordy. So svojou dĺžkou 7,5 kilometra sa stal najdlhším cestným tunelom na Slovensku aj v rámci krajín Vyšehradskej štvorky. To, čo bolo dlhé roky symbolom prieťahov a sporov, dnes výrazne mení dopravu na severe krajiny.
Otvorenie Višňového prináša citeľnú úľavu najmä vodičom na hlavnom ťahu medzi Bratislavou a Košicami. Tunel preberá tranzit, ktorý sa dlhé roky tlačil úzkym úsekom cesty I/18 popod Strečno. Kým na Slovensku ide o mimoriadny míľnik, v širšom európskom meradle zostáva táto stavba skôr v strede rebríčka. Stačí sa pozrieť do alpských regiónov Rakúska, kde sú tunely bežnou súčasťou infraštruktúry.
Rakúska tunelová liga
Už v čase, keď sa na Slovensku o Višňovom len uvažovalo, Rakúsko uvádzalo do prevádzky svoj technický klenot. Tunel Arlberg, ktorý spája Tirolsko s Vorarlberskom, otvorili v decembri 1978. Vtedajší prezident Rudolf Kirchschläger ho označil za dielo, ktoré má ľudí spájať. Stavba dlhá 13 972 metrov vznikala štyri roky a realizovali ju pomocou Novej rakúskej tunelovacej metódy.
Rovnaký princíp, ktorý využíva tlak horniny ako nosný prvok konštrukcie, sa neskôr uplatnil aj pri razení tunela pri Žiline v kombinácii s talianskou technológiou. Cena za Arlberg však nebola len finančná. Na projekte pracovalo približne 1 200 robotníkov a priamo na stavenisku zahynulo 14 z nich. Ich obete dodnes pripomína pamätná tabuľa pri západnom portáli tunela.
Bezpečnosť bez kompromisov
Rakúsky správca diaľnic ASFINAG do prevádzky Arlbergu dlhodobo investuje milióny eur. Denne tunelom prejde v priemere 8-tisíc áut, počas dopravných špičiek až 20-tisíc. Bezpečnosť má preto absolútnu prioritu. Pred vstupom do tunela sledujú kamióny termokamery, ktoré vedia odhaliť prehriate motory aj brzdy ešte predtým, než by ohrozili premávku v podzemí.
Ak by napriek tomu vznikol požiar, v Arlbergu je k dispozícii automatický vysokotlakový hasiaci systém s vodnou hmlou. Komfort a technická úroveň sa však prejavujú aj na nákladoch pre vodičov. Tunel patrí medzi osobitne spoplatnené úseky a mýto sa platí aj s platnou rakúskou diaľničnou známkou. Prejazd osobným autom stojí 12,50 eura, spiatočná cesta vyjde na 25 eur.
Cena času a pohodlia
Rakúsko súčasne mení celý systém spoplatnenia diaľnic. Od budúceho roka vzrastie cena ročnej známky na 106,80 eura a blíži sa aj definitívny koniec fyzických nálepiek. Rok 2026 bude posledným, keď si ich motoristi budú môcť kúpiť. Od roku 2027 krajina prejde výlučne na digitálny model, ktorý na Slovensku funguje už niekoľko rokov.
Višňové má pre Slovensko predovšetkým praktický význam. Otvorením 7,5-kilometrového tunela sa odstránil chronický problém pod Strečnom, kde sa doprava desaťročia menila na úzke hrdlo. Vodiči tu v kolónach trávili desiatky minút, niekedy celé hodiny. Nový úsek šetrí 15 až 20 minút jazdy, v špičkách ešte viac, a zároveň prináša nižšie emisie aj vyššiu bezpečnosť.
Neprehliadnite
Nad projektom sa však vznáša tieň jeho minulosti. Prvá prieskumná štôlňa vznikla už v roku 1998 a základný kameň poklepal premiér Vladimír Mečiar. Nasledovali roky prerušení, výmen zhotoviteľov a sporov, ktoré z tunela urobili symbol neefektívnosti a korupcie. Po odchode talianskej spoločnosti Salini Impregilo ostala stavba v zlom stave a jej dokončenie musela sanovať Skanska. Výsledok dnes funguje, cesta k nemu bola však mimoriadne dlhá.
