Americký prezident Donald Trump odštartoval radikálnu iniciatívu, ktorá má za cieľ podporiť návrat výroby polovodičov späť do Spojených štátov. Oznámil plán zavedenia 100-percentného cla na dovoz čipov, s možnosťou výnimiek pre firmy, ktoré investujú do výrobných kapacít priamo na americkom území. Tento krok má podľa Trumpa posilniť domácu výrobu, priniesť nové pracovné miesta a znížiť závislosť Spojených štátov od zahraničných dodávateľov.
Globálne napätie a selektívne výnimky
Plán zavedenia vysokých ciel vyvolal prudké reakcie po celom svete. Zatiaľ čo Južná Kórea a Taiwan očakávajú výnimky pre svojich kľúčových hráčov, ako sú Samsung, SK Hynix a TSMC, mnohé menšie ekonomiky Ázie, vrátane Filipín a Malajzie, čelia vážnym obavám. Predstavitelia filipínskeho polovodičového sektora varovali pred devastujúcimi dôsledkami, pričom Malajzia sa obáva straty životne dôležitého amerického trhu. Tieto krajiny sú na exporte polovodičov závislé a tento krok by mohol vážne ohroziť ich hospodársku stabilitu.
Európska únia a Japonsko, na druhej strane, vnímajú situáciu o niečo pokojnejšie, keďže ich existujúce obchodné dohody s USA garantujú o niečo umiernenejšiu 15-percentnú colnú sadzbu na polovodiče a ďalší export. To ich stavia do menej rizikovej pozície v porovnaní s ázijskými konkurentmi.
Drahšie čipy, drahšia technológia
Analytici upozorňujú, že zavedenie 100-percentnej colnej sadzby na dovážené čipy môže mať ďalekosiahle dôsledky na globálnu ekonomiku. Takmer všetka spotrebná elektronika, od smartfónov po automobily, používa polovodiče ako základnú komponentu. Výrobcovia, ktorí by museli čeliť vysokým clám alebo investovať miliardy dolárov do budovania vlastných tovární v USA, budú musieť tieto náklady premietnuť do svojich cien. To pravdepodobne povedie k výraznému zdraženiu produktov pre konečných spotrebiteľov.
Výstavba moderných tovární na výrobu čipov je extrémne drahá a časovo náročná, pričom si vyžaduje investície vo výške desiatok miliárd dolárov a roky na dokončenie. Tieto faktory môžu ešte viac zvýšiť tlak na ceny elektroniky, čím zasiahnu bežných spotrebiteľov po celom svete.
Strategická orientácia na veľkých hráčov
Trumpova politika jednoznačne favorizuje veľké spoločnosti s dostatočnými zdrojmi na budovanie výrobných kapacít v USA. Tento prístup nadväzuje na už existujúce dotácie v objeme 53 miliárd dolárov na podporu výroby čipov, ktoré schválil Kongres v roku 2022. Experti očakávajú, že hlavné náklady ponesú menšie ázijské ekonomiky, zatiaľ čo americký trh bude stále viac kontrolovaný gigantmi ako Apple, Samsung či TSMC.
Hlavným strategickým cieľom ciel je podľa odborníkov oslabenie čínskych spoločností, ako sú SMIC alebo Huawei, ktoré sa nepredpokladajú ako príjemcovia výnimiek. Tento krok by však mohol mať aj nežiaduce vedľajšie efekty, najmä vážne dopady na spojencov USA v Ázii, ktorí sa ocitnú v obtiažnej ekonomickej situácii.
Aj keď je cieľom posilniť domácu výrobu, efekt takejto politiky sa pravdepodobne prejaví na celosvetovo drahšej spotrebnej elektronike, znížení dostupnosti produktov a ekonomických otrasoch v krajinách orientovaných na export polovodičov.
