Americký prezident Donald Trump podal žalobu na denník The New York Times za údajné ohováranie a urážku na cti. V rámci svojho konania požaduje odškodné vo výške 15 miliárd dolárov. Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social uviedol, že denník už príliš dlho využíval beztrestnosť na šírenie klamstiev a poškodzovanie jeho povesti. Tento krok označil za začiatok konca tohto správania.
Spor o publikácie a knihu
Žalobu podal v pondelok na Floride Trumpov právny zástupca Alejandro Brito. Podľa súdneho podania sa denník údajne roky snažil zničiť Trumpovu povesť ako úspešného podnikateľa a zosmiešniť ho na verejnosti. Žaloba sa zameriava na konkrétne články publikované The New York Times počas predchádzajúceho roka, vrátane pozornosti venovanej knihe „Lucky Loser: How Donald Trump Squandered His Father’s Fortune and Created the Illusion of Success“.
Autormi tejto knihy sú reportéri Susanne Craig a Russ Buettner, ktorí zároveň figurujú v žalobe spolu s vydavateľstvom Penguin Random House aj samotným denníkom. Súdne podanie pokladá knihu aj články za súčasť dlhodobého cielene zlomyseľného vzorca usilujúceho o poškodenie prezidentovej povesti. The New York Times je v žalobe označený za nástroj Demokratickej strany, ktorý údajne prevádzkuje ohováranie vo veľkom meradle.
Predchádzajúce právne bitky
Podanie tejto novej žaloby nie je pre Trumpa prvým súdnym sporom s týmto denníkom. V roku 2021 už obvinil The New York Times z konšpirácie s jeho neterou Mary Trumpovou, pričom cieľom malo byť získanie jeho daňových záznamov. Avšak súd na Manhattane túto žalobu v máji 2023 zamietol a nariadil Trumpovi uhradiť právne trovy vo výške 392 638 dolárov.
Napriek tomuto neúspechu právnik Alejandro Brito zaznamenal v minulosti viacero úspechov. Reprezentoval Trumpa napríklad v prípade proti televízii ABC News, ktorá sa skončila mimosúdnou dohodou a výplatou 15 miliónov dolárov. Brito verí, že v aktuálnom spore s The New York Times dosiahne podobne priaznivý výsledok.
Náročný boj o reputáciu
Trump situáciu okolo žaloby vykresľuje ako ochranu svojho mena pred údajnými dlhodobými nekorektnými praktikami médií. Súdne konanie opäť otvára otázky o polarizácii vnútri americkej spoločnosti, najmä vo vzťahu medzi politikmi a hlavnými spravodajskými kanálmi. Výsledok tohto sporu by mohol naznačiť budúci vývoj v právnych prípadoch týkajúcich sa médií a verejných osobností.
