Sociálna poisťovňa v týchto dňoch začína vyplácať 13. dôchodky, ktoré sú tento rok vyššie ako vlani. Nárok na ne má viac ako 1,5 milióna seniorov a ďalších poberateľov penzií. Štát si na túto dávku musí zabezpečiť takmer 1 miliardu eur, pričom ekonómovia upozorňujú, že práve tento výdavok výrazne sťažuje ozdravovanie verejných financií a znižovanie deficitu štátneho rozpočtu.
Miliarda mimo poistného systému
Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana pripomína, že 13. dôchodky predstavujú približne miliardu eur, ktorá patrí medzi hlavné prekážky pri znižovaní schodku verejných financií. Podľa neho bude mať štát aj po dvoch rokoch konsolidačného úsilia v rozpočte deficit takmer 7 miliárd eur. Zdôrazňuje, že samotné zrušenie 13. dôchodku by problém síce neodstránilo úplne, ale považuje ho za nevyhnutnú podmienku na dlhodobé ozdravenie verejných financií.
Najväčší problém analytik vidí v tom, že dávka nemá oporu v poistnom systéme. Ľudia platia odvody len z 12 mesačných príjmov, zatiaľ čo štát vypláca penzistom 13 dôchodkov. V rozpočte tak vzniká trvalý rozdiel medzi tým, čo sa vyberie na odvodoch, a tým, čo sa každoročne vyplatí. Štát preto musí chýbajúce peniaze financovať dlhom, čo zhoršuje celkovú dlhovú pozíciu Slovenska.
Adresnosť len s obmedzeným efektom
Opozícia dlhodobo presadzuje, aby sa 13. dôchodok vyplácal adresnejšie. Ďurana pripúšťa, že cielenie dávky na vybrané skupiny by bolo vhodnejšie ako plošné vyplácanie, no má pochybnosti o tom, ako by takýto model dokázala nastaviť súčasná vláda. Upozorňuje na riziko, že by sa opakovalo riešenie známe z energopomoci, kde sa škrty dotkli iba približne najbohatších 10 percent domácností.
Ak by sa 13. dôchodok nevyplácal len najbohatším desiatim percentám seniorov, podľa analytika by sa výdavky znížili približne na 800 miliónov eur, čo by prínosom bolo, ale neriešilo by to podstatu problému. Štatistiky podľa jeho slov ukazujú, že hmotnou núdzou či chudobou je ohrozených zhruba 20 až 30 percent dôchodcov. Ak by štát chcel v rámci konsolidácie výraznejšie šetriť, musel by dávku radikálne okresávať, napríklad na približne 300 miliónov eur ročne, čím by ušetril asi 600 miliónov. Za najčistejšie riešenie však Ďurana považuje úplné zrušenie 13. dôchodku.
Z plošnej pomoci sa stala pevná dávka
Štát dnes pristupuje k 13. dôchodku ako k plnohodnotnej dôchodkovej dávke, nie ako k jednorazovej sociálnej pomoci. Vypláca ho všetkým poberateľom penzií automaticky v decembri. Na rozdiel od niekdajšieho vianočného príspevku už dávka nezávisí od výšky príjmu seniora, ale jej suma sa odvíja od priemernej výšky daného typu dôchodku z predchádzajúceho roka. Pre rozpočet to znamená výdavok blížiaci sa k jednému miliardovému euru, pri ktorom štát nemá k dispozícii krytie z odvodov a musí si naň požičiavať.
V rámci konsolidačných opatrení sa vláda rozhodla, že v rokoch 2026 až 2028 13. dôchodok nezruší, ale zastaví jeho valorizáciu. V praxi to znamená, že dôchodcovia budú v týchto rokoch dostávať rovnakú nominálnu sumu ako v aktuálnom roku, hoci ceny tovarov a služieb budú pravdepodobne ďalej rásť. Reálna kúpna sila dávky preto klesne. Kabinet si od tohto kroku sľubuje úsporu stoviek miliónov eur, ktoré by si inak vyžiadalo každoročné zvyšovanie 13. dôchodku.
Podľa ekonómov ide o dávku s vysokou mierou rizikovosti pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Kombinácia 12 odvodových platieb počas roka a 13 dôchodkových výplat spôsobuje v systéme trvalú dieru približne vo výške jednej miliardy eur ročne. Bez zásadnej zmeny by štát musel buď citeľne zvýšiť dane a odvody, alebo sa ďalej výrazne zadlžovať. To môže do budúcnosti obmedziť jeho schopnosť financovať zdravotníctvo, školstvo a ďalšie kľúčové oblasti.
Neprehliadnite
Kto a koľko tento rok dostane
Trináste dôchodky budú aj tento rok vyplatené automaticky v rámci decembrových výplatných termínov. Dôchodcovia nemusia o nič žiadať, Sociálna poisťovňa dávku priradí všetkým poberateľom dôchodkových dávok, ktorí spĺňajú podmienky. Najvyšší 13. dôchodok je stanovený na 667,30 eura. Túto sumu dostanú poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
Ďalšie skupiny penzistov majú nárok na nižšie čiastky. Invalidní dôchodcovia s mierou poklesu schopnosti pracovať nad 70 percent dostanú 548,50 eura, invalidní dôchodcovia s poklesom do 70 percent dostanú 301,40 eura. Rozdielne sumy platia aj pri pozostalostných dávkach. Vdovy získajú 363,20 eura, vdovci 300,10 eura a poberatelia sirotského dôchodku majú garantované minimum 300 eur. Ak senior poberá viac druhov dôchodkov, napríklad starobný aj vdovský, 13. dôchodok dostane len jeden, a to vo výške, ktorá je pre neho finančne najvýhodnejšia.
