Diskusia o trinástych dôchodkoch na Slovensku opäť polarizuje politickú scénu a spoločnosť. Vláda hľadá spôsoby, ako zabezpečiť financovanie tejto dávky v čase napätého rozpočtu, pričom opozícia upozorňuje na jej neudržateľnosť. Rovnako ako na Slovensku, aj v Maďarsku sa mimoriadne príspevky pre dôchodcov stávajú témou kontroverzií, a to napriek tamojšej existencii štrnásteho dôchodku. Dáta však ukazujú, že ani takéto opatrenia neprispievajú k výraznému zlepšeniu spokojnosti seniorov.
Neudržateľné výdavky a ich vplyv na rozpočet
Slovenské trináste dôchodky, ktoré dosahujú ročný náklad vo výške približne 900 miliónov eur, predstavujú značnú záťaž pre verejné financie. Krajina má jeden z najvyšších deficitov v eurozóne, pričom verejný dlh neustále rastie. V snahách o konsolidáciu rozpočtu vláda zvyšuje odvody a prijíma opatrenia, ktoré sa dotýkajú takmer všetkých spoločenských vrstiev. Tento disproporčný krok však vyvoláva širokú kritiku, keďže trináste dôchodky ostávajú plošne zachované bez ohľadu na finančné potreby jednotlivých dôchodcov. Odborníci zdôrazňujú, že plošné vyplácanie takejto dávky, najmä v čase fiškálnych obmedzení, sa stáva neefektívnym a nespravodlivým riešením.
Zároveň sa objavujú úvahy o adresnejšom prístupe. Niektorí politickí predstavitelia vrátane podpredsedu parlamentu naznačili, že výška trinásteho dôchodku by mohla byť upravená v závislosti od príjmu penzistu. Tým by sa zohľadnili rozdielne finančné situácie dôchodcov, pričom pomoc by bola zacielená na tých najpotrebnejších. Minister práce však zdôraznil, že úplné zrušenie trinásteho dôchodku neprichádza do úvahy, čo ho ponecháva vo forme symbolu neoliberálnych priorít v krajine.
Generačné napätie a slabá spokojnosť seniorov
Popri problémoch udržateľnosti sa Slovensko a Maďarsko stretávajú s paradoxom nízkej spokojnosti seniorov, ktorá ostáva jednou z najnižších v regióne V4, a to aj napriek existencii mimoriadnych dôchodkových príspevkov. Tento jav neovplyvňuje len výška dôchodku, ale aj zhoršená dostupnosť zdravotného systému, izolácia v starobe a slabé spoločenské väzby. U mnohých dôchodcov absentuje pocit užitočnosti, ktorý je kľúčový pre pocit celkovej pohody.
Súčasne sa v krajinách prejavuje generačné napätie. Mladí ľudia vo veku 18 až 29 rokov, ktorí čelia nárastu fenoménov ako úzkosť a vyhorenie, pociťujú neistotu ohľadom budúcnosti. Tá ovplyvňuje ich ochotu zakladať rodiny či iniciovať inovácie. Ekonomickým dôsledkom duševnej nepohody mladých je negatívny vplyv na rozvoj pracovného trhu, ktorému už dnes chýba kvalifikovaná a motivovaná pracovná sila. Situáciu ešte viac komplikuje migrácia mladej generácie do zahraničia, čo oslabuje možnosti krajiny čeliť demografickým výzvam do budúcnosti.
Budúcnosť dôchodkovej politiky
Kontroverzný charakter trinástych dôchodkov na Slovensku vyplýva rovnako zo spôsobu, akým boli zavedené, ako aj z ich politizácie. Vníma sa ako populistický nástroj na získanie podpory medzi početnou voličskou skupinou dôchodcov. Tento prístup je však dlhodobo neudržateľný. V kombinácii so starnutím populácie a nízkou pôrodnosťou zaťažuje dôchodkový systém a posúva tlak na financovanie na mladšiu generáciu.
Experti sa zhodujú, že namiesto jednorazových dávok by krajiny mali investovať do dlhodobých riešení, ktoré zvýšia kvalitu života naprieč generáciami. Zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti, podpora spoločenských väzieb a opatrenia na podporu aktívneho starnutia by mohli prispieť k vyššej spokojnosti seniorov. Rovnako dôležité sú systematické kroky na podporu mladých a stabilizáciu ich ekonomického zázemia, od zlepšenia bytovej dostupnosti po zníženie miery neistoty na pracovnom trhu.
