Trináste dôchodky na papieri pomáhajú, v skutočnosti dôchodcovia prichádzajú o stovky eur ročne (štát si mädli ruky)

Diskusia o efektívnosti a logike trinásteho dôchodku ožíva v súvislosti s daňovým zaťažením pracujúcich dôchodcov. Podľa novozverejnenej analýzy blogera Dušana Koniara, ktorú zverejnil denník SME, trináste dôchodky môžu za určitých okolností paradoxne znevýhodňovať seniorov, ktorí majú súbežné zamestnanie a odvádzajú dane.

Pracujúci dôchodcovia odvádzajú viac na daniach ako získajú na trinástom dôchodku

Podľa prezentovaných prepočtov môže dôchodca, ktorý poberá pravidelný starobný dôchodok a zároveň pracuje, v skutočnosti finančne prerábať. Dôvodom je fakt, že pracujúci seniori nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, čo vedie k výrazne vyššiemu daňovému zaťaženiu.

V konkrétnom modelovom príklade dôchodca ročne odvedie na daniach až o 1 093,22 eura viac ako porovnateľný pracovník, ktorý túto výhodu má zachovanú. Naproti tomu trinásty dôchodok, ktorý takýto jednotlivec dostane, predstavuje len 667,30 eura. Prakticky teda ide o ročnú stratu až vo výške 425,92 eura oproti iným pracujúcim.

Potenciálne úspory pre štát a efektívnejšie využívanie peňazí

Idea je podľa analýzy jednoduchá a mohla by efektívne vyriešiť opakujúce sa finančné komplikácie. Ak by sa pracujúci dôchodcovia vzdali nároku na trinásty dôchodok a namiesto neho si mohli rovnakú sumu odpočítať od svojich daňových povinností, spojili by sa dve výhody – senior by sa vyhol nevýhodnému scenáru vysokých daní a štát by tiež získal pozitívny efekt.

V súčasnosti na Slovensku pracuje približne 269-tisíc dôchodcov. Z nich viac ako 157-tisíc riadnych poberateľov starobného dôchodku stráca nárok na nezdaniteľnú sumu základu dane. Ak by všetci postupovali podľa navrhovanej schémy, celková suma odvedených daní by dosiahla približne 171,6 milióna eur. Výška vyplácaných trinástych dôchodkov pre tieto osoby by však predstavovala približne len 104,9 milióna eur.

Zjednodušený modelový scenár ukazuje, že štát by týmto krokom mohol ušetriť desiatky miliónov eur ročne. Tieto prostriedky by Sociálna poisťovňa nemusela získavať drahým požičiavaním si na finančných trhoch. Namiesto aktuálneho systému, ktorý je finančne nevýhodný pre obe strany, by tak vznikol priestor na efektívnejšie hospodárenie bez ďalšieho byrokratického zaťaženia.

Spochybnené systémové opatrenia – vlaky zadarmo narozdiel od adresnej podpory

Analýza zároveň poukazuje aj na širší problém viacerých nesystémových opatrení, kam patria aj známe „vlaky zadarmo“. Podľa zverejnenej kritiky sú podobné opatrenia nepriehľadné a neprispievajú k riešeniu problémov občanov efektívnou a adresnou formou. Takáto finančná politika nielenže vytvára priestor na zneužívanie verejných financií, ale často vedie aj k zvyšovaniu celkových nákladov štátu na úkor efektívnych riešení.

Prieskum ukazuje, že občania využívajúci takéto benefity často nemajú prehľad o skutočných nákladoch. Práve nedostatok transparentnosti vytvára riziko pre korupčné praktiky či netransparentné využívanie verejných prostriedkov. Jasné a adresné riešenia, ktoré svoj prospech prinášajú priamo konkrétnym skupinám, sú podľa tejto analýzy efektívnejšie a pre spoločnosť ekonomicky rozumnejšie.