Transakčná daň, ktorú vláda prezentovala ako významný nový zdroj príjmov štátneho rozpočtu, priniesla za obdobie od apríla do konca októbra 2025 len približne 283 miliónov eur. Podľa výpočtov odborníkov sa tak celoročný výnos zrejme zastaví okolo 370 miliónov eur, čo je viac ako o 200 miliónov eur menej, než predpokladali oficiálne plány.
Naplnené varovania ekonómov
Tempo výberu transakčnej dane sa podľa Silvie Hallovej zo spoločnosti Grant Thornton dlhodobo pohybuje okolo 41 miliónov eur mesačne. Už samotné priebežné dáta preto ukazujú, že štát sa nepriblíži ani k revidovanému, zníženému odhadu výnosu. Hallová pripomína, že ekonómovia upozorňovali na prehnané očakávania ešte pred prijatím legislatívy a kritizovali najmä konštrukciu dane a jej dopad na podnikateľské prostredie.
Výsledkom je nielen nižší výber tejto konkrétnej dane, ale aj širšie negatívne efekty v hospodárstve. Podľa Hallovej nastavenie pravidiel vytvára motiváciu presúvať časť transakcií mimo dohľadu štátu, čo má dôsledky aj pre ostatné daňové príjmy. Očakávaný prínos opatrenia sa tak rýchlo vytráca a zároveň rastú skryté škody.
Nerovnováha medzi hotovosťou a účtom
Jadrom problému je rozdielne zaťaženie jednotlivých foriem platieb. Bezhotovostné bankové prevody podliehajú dani vo výške 0,4 percenta, pričom maximálna suma je 40 eur na jednu transakciu. Hotovostné platby sú pritom od tejto povinnosti úplne oslobodené. Takéto nastavenie podľa expertov vysiela jasný signál, aby firmy presúvali finančné toky mimo bankový systém.
Hallová upozorňuje, že transakčná daň tak nepriamo podporuje nárast šedej ekonomiky. V prostredí, kde už dnes patrí odvodové zaťaženie práce na Slovensku medzi najvyššie v Európskej únii, podnikatelia prirodzene hľadajú spôsoby, ako si znížiť náklady. V krajných prípadoch to vedie k tomu, že časť obchodnej činnosti sa úplne vytráca z oficiálneho účtovníctva a štát nad ňou stráca kontrolu.
Dopady na iné dane a systém
Negatívom podľa odborníkov nie je len samotný výber transakčnej dane. Keďže saturuje hotovostné operácie a odrádza od využívania bankových účtov, znižuje sa aj efektívnosť výberu iných kľúčových príjmov štátu. Ide najmä o daň z príjmu a daň z pridanej hodnoty, ktoré sú úzko naviazané na transparentné a dohľadateľné finančné toky.
Hallová zdôrazňuje, že problém treba vnímať v kontexte celého daňového mixu. Súčasný systém je zložitý, plný výnimiek a silno zaťažuje prácu a príjmy. To firmy motivuje viac sa venovať daňovej optimalizácii než samotnému podnikaniu. Ako riešenie vidí systematické zjednodušenie daní tak, aby sa podnikateľom oplatilo príjmy priznávať. V súčasnosti však podľa nej nie je viditeľná snaha o takúto komplexnú reformu.
Úľavy pre živnostníkov od roku 2026
Pri transakčnej dani sa napriek slabému výnosu podarilo presadiť aspoň jednu zmenu, ktorú odborníci hodnotia pozitívne. Od 1. januára 2026 budú mať fyzické osoby podnikatelia úplnú a všeobecnú výnimku z platenia tejto dane. Oslobodení budú živnostníci, osoby vykonávajúce slobodné povolania, samostatne hospodáriaci roľníci aj finanční sprostredkovatelia, pokiaľ podnikajú na vlastné meno.
Neprehliadnite
Za rok 2025 síce musia transakčnú daň zaplatiť ešte v plnej miere, od nového roka ich však táto povinnosť prestane zaťažovať. Podnikatelia nemusia podávať žiadne zvláštne žiadosti ani vyplňovať formuláre, zmenu zabezpečia priamo banky. Tie prestanú daň zo zúčtovaných transakcií automaticky strhávať, keďže z titulu zákona už nepôjde o daňovníkov tejto dane.
Rozsiahla sieť výnimiek
Transakčná daň naďalej zostáva v platnosti pre právnické osoby, no aj v ich prípade zákon počíta s viacerými výnimkami. Oslobodené sú štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, obce, vyššie územné celky a nimi zriadené organizácie, ako aj Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Špeciálne postavenie majú aj vedecké a kultúrne inštitúcie typu Slovenskej akadémie vied, Matice slovenskej či verejné vysoké školy.
Daň neplatia ani registrované sociálne podniky a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, medzi ktoré patria občianske združenia a nadácie. Okrem výnimiek na úrovni subjektov existuje aj zoznam transakcií, pri ktorých sa daň nevyberá ani u bežných firiem. Ide najmä o platby smerujúce štátu a verejným inštitúciám, teda o úhradu daní, odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a príspevkov do druhého a tretieho dôchodkového piliera.
Oslobodené sú aj prevody na účet Štátnej pokladnice pri nákupe štátnych dlhopisov. Špecifické pravidlá majú technické operácie, akými sú napríklad vyplácanie miezd, kde daň platí zamestnávateľ, nie zamestnanec. Nezdaňujú sa ani transakcie na osobitných účtoch notárov, exekútorov a správcov konkurznej podstaty, ktoré slúžia na správu cudzích finančných prostriedkov.
