Priemerná mzda na Slovensku dosiahla v roku 2024 úroveň 1748 eur v hrubom, no realita väčšiny zamestnancov je oveľa odlišnejšia. Hoci tento údaj mnohí považujú za hlavný ukazovateľ životnej úrovne, pre veľkú časť pracujúcich zostáva len štatistickým rébusom, ktorý nezodpovedá ich skutočným zárobkom.
Napätie medzi priemernou a mediánovou mzdou
Podľa Štatistického úradu SR zarábala polovica zamestnancov na Slovensku v roku 2024 1434 eur alebo menej, čo predstavuje mediánovú mzdu. Prevažná väčšina pracujúcich, približne dve tretiny, má teda plat nižší ako priemernú mzdu. Viacerí ekonomickí odborníci upozorňujú, že priemer výrazne ovplyvňujú vysoké mzdy menšej skupiny zamestnancov, čím sa rozdiel medzi priemerom a skutočnosťou ešte viac umocňuje.
Najčastejšie sa platy na Slovensku v roku 2024 pohybovali v rozmedzí 1200 až 1300 eur v hrubom mesačne. Tento značný nesúlad vzbudzuje otázky najmä pri nastavovaní daňových a sociálnych politík, ktoré by mali reflektovať realitu väčšiny obyvateľstva.
Nadhodnotené údaje a priepasti v príjmoch
Priemerná mzda však môže byť ešte nadhodnotená, keďže Štatistický úrad do výpočtov nezahŕňa zamestnancov pracujúcich pre živnostníkov, ktorých platy sú často nižšie. Ak sa tieto údaje zohľadnia, alternatívna metodika vykázala v roku 2024 priemernú mzdu na úrovni 1524 eur, čo je o viac ako 200 eur nižšie ako oficiálne vykázaný priemer.
Okrem toho Slovensko dlhodobo trpí veľmi nízkym podielom čiastočných úväzkov – podľa Eurostatu v roku 2024 takto pracovalo len 3,8 % zamestnancov. Zamestnávatelia i zamestnanci sa častejšie vyhýbajú časti pracovných úväzkov pre vyššiu administratívnu záťaž a nízke platy, ktoré už pri plnom úväzku neposkytujú dostatočný priestor na ich ďalšie znižovanie.
Konsolidačné opatrenia znižujú čisté príjmy
Domácnosti čelili v posledných rokoch ďalším výzvam kvôli opatreniam určeným na konsolidáciu verejných financií. V prvom z balíčkov zvýšenie zdravotných odvodov zamestnávateľov zasiahlo možnosti firemného odmeňovania. V roku 2026 má navyše prísť nový konsolidačný balík, ktorý opäť pocítia bežní zamestnanci aj živnostníci.
Balíček obsahuje zvýšenie zdravotných odvodov platených priamo zamestnancami zo 4 % na 5 %, čo znamená nižšie čisté príjmy. Zamestnanci s priemernou mzdou tak mesačne príjmu približne o 14 eur menej. Ďalšie opatrenia, ako zvýšenie sadzieb odvodov pre vysokopríjmové zákony a zrušenie výnimiek pre dohody, ešte viac oslabia čisté príjmy.
Podobne budú postihnutí aj zamestnávatelia, ktorí musia čeliť vyšším nákladom. Tieto faktory, spolu so spomalením rastu ekonomiky, obmedzujú priestor na zvyšovanie hrubých miezd. Zároveň sa posilňuje tlak na infláciu, ktorá bude musieť absorbovať nové dane a poplatky zahŕňajúce spotrebné dane na alkohol, tabak či potenciálne vyššie miestne poplatky.
Neprehliadnite
Očakáva sa, že kombinácia vyšších nákladov na prácu, spolu so znížením kúpnej sily domácností, spôsobí rast nespokojnosti u stále väčšej časti populácie, ktorej čistý disponibilný príjem stagnuje alebo klesá napriek oficiálnejšiemu rastu priemernej mzdy.
