Plán Európskej únie na kontrolu súkromných správ vyvoláva veľkú vlnu diskusií a otázok o budúcnosti digitálneho súkromia. Ak by návrh prešiel, komunikačné aplikácie ako WhatsApp, Signal či Telegram by museli od októbra povinne implementovať skenovanie správ na strane používateľov ešte pred ich šifrovaním. Tento krok má ochrániť deti pred škodlivým obsahom, no zároveň vzbudzuje obavy z narušenia súkromia bežných občanov.
Silná podpora v EÚ
Podľa dostupných údajov návrh podporuje až 19 z 27 členských štátov Únie. Medzi najvýraznejších zástancov patrí Belgicko, Francúzsko, Maďarsko, Švédsko, Taliansko a Španielsko. Hoci Francúzsko v minulosti návrh odmietalo, aktuálne zmenilo postoj a podporuje jeho prijatie. Slovensko je takisto medzi podporovateľmi, kým Nemecko a Česko zatiaľ váhajú. Na druhej strane, Rakúsko, Holandsko a Poľsko sú striktne proti. Ak sa Nemecko rozhodne pre podporu zákona, mohlo by to viesť k dosiahnutiu kvalifikovanej väčšiny, ktorá si vyžaduje podporu 15 krajín, predstavujúcich 65 % populácie EÚ.
Technológia skenovania a možné dopady
Navrhovaný systém označovaný ako „Chat Control“ má využívať technológiu skenovania na strane klienta. To znamená, že správy, fotografie, videá a ďalšie obsahové dáta by boli automaticky analyzované v zariadeniach používateľov ešte pred ich zašifrovaním. Skenovanie by prebiehalo za účelom identifikácie škodlivého obsahu, pričom návrh oficiálne uvádza ako primárny cieľ ochranu detí. Kritici zákona, medzi nimi aj technologickí experti a bývalí poslanci Európskeho parlamentu, však upozorňujú na vážne dopady na súkromie a bezpečnosť používateľských dát.
Povinné overovanie veku a kontroverzie
Súčasťou návrhu by bolo aj zavedenie povinného overovania veku používateľov komunikačných aplikácií. Tento krok má zabrániť prístupu k potenciálne nevhodnému obsahu maloletým. Napriek tomu, že zámery návrhu sú deklarované ako ochrana najzraniteľnejších, mnohí experti zákon označujú za neprimeraný zásah do súkromia, ktorý sa dotkne všetkých obyvateľov EÚ bez rozdielu. Kritici zároveň poukazujú na obavy z možného zneužitia takýchto technológií na sledovanie alebo cenzúru.
O konečnom osude návrhu rozhodne Rada EÚ. Ak bude dosiahnutá kvalifikovaná väčšina, prvé opatrenia by mohli vstúpiť do platnosti už tento rok v októbri, pričom praktická realizácia zákona je naplánovaná na október 2025. S napätím sa preto očakáva, či dôjde k rozhodujúcemu posunu v otázke digitálneho súkromia v Európe.
