Priemerný mesačný starobný dôchodok na Slovensku prekonal dôležitú psychologickú hranicu a po prvýkrát v histórii sa vyšplhal nad úroveň 700 eur. Podľa aktuálnych čísel Sociálnej poisťovne sa ku koncu apríla tohto roka penzie medziročne zvýšili na 701 eur, čo je nárast o takmer 4 percentá oproti rovnakému obdobiu minulého roka.
Ešte vlani v apríli pritom slovenskí dôchodcovia v priemere dostávali približne 675 eur mesačne. K rastu dôchodkov výrazne prispeli valorizácie zo začiatku tohto roka. Tie v januári zvýšili penzie o 2,1 percenta na základe inflácie, ktorú dôchodcovia pociťujú. Okrem pravidelnej valorizácie dôchodcovia profitujú tiež z pridružených dávok, predovšetkým z trinástych dôchodkov vyplácaných štátom vždy ku koncu roka.
Rekordné zvyšovanie dôchodkov, no aj rekordný rast cien
Z pohľadu percentuálnych zmien však minuloročné úpravy zďaleka nedosahujú rekord spred dvoch rokov. V roku 2024 boli vplyvom vysokej inflácie dôchodky valorizované až o 14,5 percenta. Tento nárast vyplýval zo značného zvýšenia cien energií, potravín i celkových nákladov na bývanie. Napriek výraznému percentuálnemu rastu penzií bola preto reálna kúpna sila dôchodcov v tom období vážne obmedzená.
Podľa súčasných spoločenských diskusií však vyplácanie trinástych dôchodkov spôsobuje značné problémy pri konsolidácii verejných financií. Dôvodom je plošný charakter tejto dávky – štát totiž pravidelne vypláca všetkým seniorom rovnakú sumu bez ohľadu na ich socio-ekonomickú situáciu. Kvôli univerzálnosti tohto opatrenia sa tak finančné prostriedky dostávajú aj k dôchodcom s nadpriemernými penziami, ktorých príjem je dostatočne komfortný.
Táto politika navyše znamená veľmi vysoké zaťaženie štátneho rozpočtu, keďže trináste dôchodky sú vyplácané každoročne bez nadväznosti na vývoj ekonomiky. Kritici preto opakovane odporúčajú zaviesť princíp adresnosti a cieliť tieto dávky najmä na seniorov, ktorých životná úroveň sa pohybuje blízko hranice chudoby. Cez adresnejšie prerozdelenie by štát mohol efektívnejšie pomôcť zraniteľnejšej časti dôchodcovskej populácie, pričom celkové náklady na túto dávku by bolo možné znížiť.
Sú seniori skutočne najviac ohrozenou skupinou?
Analyzované dáta ukazujú, že priemerný starobný dôchodok vysoko presahuje oficiálnu slovenskú hranicu príjmovej chudoby. Tá sa aktuálne stanovuje na 509 eur mesačne pre jednočlenné domácnosti, zatiaľ čo priemerný dôchodok je výrazne vyšší. V minulom roku dosahoval priemerný príjem dôchodcov vyše 683 eur. Riziko chudoby či sociálneho vylúčenia pritom ohrozuje len približne 13,1 percenta seniorov, pričom priemer v celej populácii je 16,5 percenta.
V kontraste so seniorskou populáciou poukazujú štatistiky na alarmujúcu situáciu domácností s nezaopatrenými deťmi. Mimoriadne nepriaznivá situácia sa týka obzvlášť neúplných rodín, v ktorých len jeden rodič zabezpečuje starostlivosť a príjem. V tejto skupine vykazujú údaje riziko chudoby až v 38 percentách prípadov. Rodiny s troma a viac deťmi čelia podobným problémom, keďže až tretina týchto domácností aktuálne spadá do kategórie s rizikom chudoby.
Niektoré analýzy tak poukazujú na potrebu precíznejšieho zacielenia sociálnej pomoci štátu a prehodnotenia plošného charakteru trinástych dôchodkov. Viac selektívnych opatrení by mohlo ušetriť štátny rozpočet a zároveň zlepšiť pomoc najohrozenejším skupinám spoločnosti – medzi ktoré, ako naznačujú dostupné štatistiky, seniori v tomto momente nepatria v tak výraznej miere ako niektoré rodiny s deťmi.
Neprehliadnite
Zákonná novela prinesie vyššie penzie pre pol milióna ľudí
V kontexte sociálne-politických opatrení prišlo nedávno takisto k ďalšiemu kroku, ktorý pocíti veľká skupina občanov. Podľa najnovších informácií totiž pripravovaná novela zákona o sociálnom poistení zabezpečí zvýšenie dôchodkov pre približne pol milióna Slovákov. Cieľom návrhu má byť náprava dlhodobej nespravodlivosti voči konkrétnej časti populácie, pričom podrobnosti a presná povaha opatrenia sú zverejnené v samostatne publikovanej správe k tejto problematike.
Je však zrejmé, že otázka dôchodkov zostane aj naďalej jednou z najdiskutovanejších ekonomických a sociálnych tém na Slovensku. Rastúce ceny, potreba udržateľnosti verejných financií a neustále sa meniaca sociálna situácia vytvárajú na verejné rozpočty intenzívny tlak. V tejto súvislosti bude otázka efektivity a adresnosti rôznych sociálnych benefitov, vrátane trinástych dôchodkov, čoraz naliehavejšia. Tá totiž rozhoduje nielen o kvalite života penzistov, ale tiež o možnostiach efektívnej podpory najviac sociálne ohrozených skupín obyvateľstva.
