Vládny konsolidačný balík v hodnote 2,7 miliardy eur, ktorý predstavil minister financií Ladislav Kamenický, priniesol ostrú vlnu kritiky zo strany zamestnávateľských organizácií na Slovensku. Klub 500 a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) označili balík za jednostranný krok, ktorý nesie ťažké dôsledky predovšetkým pre podnikateľov a obyvateľstvo, pričom štátne výdavky zostávajú podľa nich nedostatočne reštrukturalizované. Podnikatelia považujú zavedené opatrenia za brzdu ekonomického rastu a narušenie vyváženosti systému konsolidácie verejných financií.
Neefektivita a nedostatok úspor štátu
Medzi najzásadnejšie výhrady patrí fakt, že opatrenia konsolidačného balíka sa zameriavajú prevažne na zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia, pričom absentujú konkrétne opatrenia na zníženie výdavkov štátu. Združenie Klub 500 poukazuje na to, že aj napriek deklarovaným úsporám, napríklad v oblasti energetickej pomoci vo výške 430 miliónov eur, ide len o účtovné presuny bez skutočných efektívnych dopadov. Podnikatelia tiež kritizujú, že balík nezohľadňuje vysoké ceny energií, čo ďalej zaťažuje priemysel, napriek tomu, že vláda ich sama označuje za kľúčový problém.
Problematickým krokom je aj plánované predĺženie povinnosti zamestnávateľov platiť náklady za práceneschopnosť zamestnancov (PN) z 10 na 14 dní, čo firmy vnímajú ako ďalšie zhoršenie podnikateľského prostredia. Zámer zavedenia progresívneho zdaňovania zase považujú za krok, ktorý môže viesť k odlivu kvalifikovanej pracovnej sily a zníženiu konkurencieschopnosti Slovenska.
Pracovné sviatky a zmrazovanie sociálnych dávok
Jednou z najoznačovanej zmien je rozhodnutie vlády zrušiť niektoré dni pracovného pokoja. Opatrenie zahŕňa úplné zrušenie 17. novembra ako pracovného voľna, pričom dočasne prestanú byť voľnými dňami aj 6. január a 8. máj počas roku 2026. Navyše, zákaz predaja počas sviatkov sa ruší, čo umožní obchodom fungovať počas všetkých dní v roku. Tieto zmeny majú podľa vlády priniesť dodatočných 230 miliónov eur do štátneho rozpočtu.
K ďalším opatreniam patrí zmrazenie 13. dôchodku na tri roky, čím dôchodcovia nebudú profitovať z valorizácie počas rokov 2026 až 2028. Suma 13. dôchodku zostane na úrovni 667,30 eura. Okrem toho plánuje štát postupne znižovať dávky v nezamestnanosti s cieľom zvýšiť motiváciu občanov vrátiť sa do zamestnania, pričom percentuálna výška dávky sa bude znižovať od štvrtého mesiaca nezamestnanosti.
Progresívne zdaňovanie a jeho ekonomické dopady
Zavedenie progresívneho zdaňovania je jedným z najkontroverznejších opatrení balíka. Pri príjmoch do 44-tisíc eur bude platiť daňová sadzba 19 %, pričom pre príjmy nad túto hranicu sa aplikujú sadzby 22 %, 30 % a maximálne až 35 % pri príjmoch nad 75-tisíc eur. Špeciálnu prirážku vo výške 10 % budú znášať aj ústavní činitelia. Vláda očakáva, že progresívny daňový systém prinesie štátnemu rozpočtu dodatočných 206 miliónov eur ročne.
Kritici upozorňujú, že progresívne zdaňovanie môže mať negatívne dopady na znalostnú ekonomiku, keďže zníženie čistých príjmov kvalifikovaných zamestnancov môže viesť buď k tlaku na rast miezd, alebo zvýšiť motiváciu odborníkov hľadať lepšie platené miesta v zahraničí. Tento krok môže v konečnom dôsledku oslabiť celkovú konkurencieschopnosť krajiny a prehĺbiť hospodárske problémy.
Podnikateľské združenia odporúčajú vláde prioritne využiť dostupné prostriedky z eurofondov, Plánu obnovy či Modernizačného fondu na podporu investícií a dlhodobé prorastové opatrenia, namiesto ďalšieho zaťažovania podnikateľského a občianskeho sektora. Kritika prichádza aj z dôvodu nedodržania optimálneho pomeru konsolidácie štátnych financií, kde by až 70 % opatrení mali predstavovať úspory a len 30 % zvýšenie príjmov, čo vláda podľa združenia AZZZ nerealizovala.
