Slovensko čelí vážnemu problému s fiktívnymi živnosťami, ktoré oberajú štát o desiatky miliónov eur ročne. Ministerstvo práce avizovalo legislatívne zmeny, ktoré majú priniesť tvrdšie podmienky a zastaviť tento trend. Podľa odhadov až 123-tisíc ľudí pracuje oficiálne ako živnostníci, avšak ich pracovná náplň a vzťahy s firmami zodpovedajú klasickému zamestnaneckému pomeru. Tento jav spôsobuje nielen nižšie odvody do štátnej pokladnice, ale aj znižovanie sociálnej ochrany dotknutých pracovníkov.
Finančné výhody pre firmy aj jednotlivcov
Jedným z hlavných ťahúňov rastu fiktívnych živností je výrazný rozdiel v nákladoch medzi zamestnaneckým pomerom a prácou na živnosť. Pri zamestnancovi s hrubou mzdou 1 500 eur musí zamestnávateľ zaplatiť viac ako 2 000 eur na celkové náklady. Rovnaká čistá mzda v prípade živnostníka však firmu vyjde len na 1 500 eur. Tento rozdiel výrazne láka podniky, ktoré sa snažia minimalizovať svoje výdavky, napriek tomu, že mnohé z nich deklarujú, že preferujú stabilitu zamestnaneckých vzťahov. Pokračovanie trendu rastu živností však naznačuje opak.
Z pohľadu pracovníka môže byť práca na živnosť krátkodobo výhodná z hľadiska vyššieho čistého príjmu. Avšak odborníci dlhodobo varujú, že nízke príspevky do sociálneho systému, absencia úrazového poistenia a slabé zabezpečenie v dôchodkovom veku predstavujú závažné riziká. Týmto spôsobom si dotknutí živnostníci sami obmedzujú základné sociálne istoty.
Riešenie v legislatíve a lepšej definícii práce
Ministerstvo práce plánuje riešiť situáciu novelou zákonníka práce, ktorá by mala jasnejšie definovať závislú prácu a prísnejšie kontrolovať dodržiavanie pravidiel. Aktuálny zákon totiž umožňuje určitú flexibilitu pri interpretácii pojmov, ako sú pokyny zamestnávateľa, pevne určené miesto výkonu práce alebo pracovné hodiny. Tieto medzery komplikujú preukazovanie, že konkrétna živnosť je v skutočnosti zamestnaneckým pomerom.
Jedným z navrhovaných opatrení je aj znižovanie rozdielov v daňovom a odvodovom zaťažení medzi zamestnancami a živnostníkmi. Ak by tieto náklady boli podobné, motivácia obchádzať pravidlá prostredníctvom živností by sa výrazne znížila. Ministerstvo zároveň očakáva, že nové opatrenia poskytnú štátnemu rozpočtu dodatočné príjmy vo výške približne 40 miliónov eur ročne. Tieto peniaze by mohli zásadne prispieť k stabilite sociálneho systému, ktorý čelí čoraz väčším výzvam.
