Slovensko zažíva prvé výsledky novej dane z finančných transakcií, no čísla nenadchli nikoho, kto očakával posilnenie štátneho rozpočtu. Výber za druhý štvrťrok tohto roka priniesol len 134,6 milióna eur, čo je podstatne menej než očakávalo ministerstvo financií pri tvorbe rozpočtu.
Očakávania verzus realita
Pôvodne plánoval rezort financií výnos z dane vo výške 550 miliónov eur na celý rok 2024, no aktuálne predpoklady už hovoria o 420 miliónoch eur. Tento 24-percentný pokles príjmov prinútil vládu zamyslieť sa nad úpravou rozpočtu. Analytici rezortu teraz čelia výzve presne identifikovať dôvody zlyhania pôvodných odhadov.
Vysvetlenie nižšieho výberu dane je možné nájsť najmä v legislatívnych zmenách a spomalení ekonomiky. Slovenský parlament postupne zaviedol výnimky pre vybrané subjekty, vrátane charitatívnych organizácií, vzdelávacích inštitúcií a zdravotných poisťovní. Hoci tieto úľavy pomáhajú konkrétnym organizáciám, znamenajú menší tok prostriedkov do štátnej pokladnice.
Spomaľujúca ekonomika ako ďalší faktor
Slovensko však čelí aj širšiemu makroekonomickému kontextu. Tempo rastu ekonomiky dosahuje iba polovicu pôvodne predpokladanej hodnoty, čo má priamy vplyv na objem finančných transakcií. Globálna ekonomická neistota, najmä obchodné spory a clá, prispeli k nižšej aktivite na trhoch. Efekt bol citeľný v znížených výnosoch dane.
Možné dopady a ďalšie kroky
Ministerstvo financií plánuje v najbližších týždňoch podrobnejšie skúmať dostupné údaje od daňovníkov. Na základe zistení pripraví aktualizované prognózy výberov nielen pre rok 2024, ale aj na nasledujúce roky. Výbor pre daňové prognózy sa bude situáciou zaoberať už v septembri.
Definitívne údaje o celkovom výbere dane za tento rok budú známe v januári 2025 po spracovaní všetkých daňových priznaní. Zatiaľ však zostáva isté, že neplánovaný výpadok vo výške 130 miliónov eur predstavuje značný problém pre pokrytie výdavkov štátneho rozpočtu. Vláda bude musieť zvážiť nové zdroje príjmov alebo pristúpiť k úsporným opatreniam.
Táto skúsenosť naznačuje, že zavedenie novej dane samo o sebe nestačí bez dôkladného odhadu dopadov na reálnu ekonomiku a legislatívu. Kombinácia legislatívnych úprav a ekonomického spomalenia ukázala význam precízneho plánovania v otázkach verejného rozpočtu.
