Slovensko čakajú výrazné zmeny v rozdelení finančného zaťaženia medzi štátom a pracujúcimi. Nové opatrenia prinesú citeľné dopady na čisté príjmy zamestnancov aj živnostníkov, pričom štát očakáva, že vďaka nim získa do rozpočtu stovky miliónov eur. Napriek tomu, že opatrenia sľubujú zvýšenie príspevkov na viacerých úrovniach, medzi zasiahnutými skupinami sú nielen vysokopríjmové domácnosti, ale aj rodiny s nižšími príjmami či osoby v sociálne slabšej situácii.
Vyššie odvody a zmeny v daniach
Najrýchlejšie si pracujúci všimnú zmeny v zdravotných odvodoch. Odvodová sadzba rastie z 4 na 5 percent, pričom pre ľudí so zdravotným postihnutím vzrastie z 2 na 2,5 percenta. Pri minimálnej mzde vo výške 915 eur to znamená mesačný pokles čistého príjmu o 9 eur. Zvýšenie je plošné a ovplyvní široké spektrum zamestnancov, pričom jeho dočasnosť sa neplánuje – opatrenie má byť platné minimálne do roku 2027.
V oblasti daní z príjmu dochádza k výraznému zásahu. Sadzba 19 percent bude aplikovaná na užšie pásmo, pričom do vyšších pásiem s vyššími sadzbami bude spadať viac daňovníkov. Po novom budú existovať štyri daňové pásma, pričom najvyššia sadzba dosiahne 35 percent pre príjmy nad 75-tisíc eur. Zvýšené daňové zaťaženie pocítia aj bežní zamestnanci, a to aj napriek tomu, že vyššie sadzby sa budú týkať iba vyšších častí príjmu.
Úspory na dávkach a tvrdšie pravidlá
Zmeny nastávajú aj v oblasti nezdaniteľnej časti základu dane. Tá zostáva na súčasnej úrovni približne 6-tisíc eur, no pre vyššie príjmy sa zmení kalkulácia. Ak bola doteraz nezdaniteľná časť odvodená zo štvrtiny základu dane, nový vzorec počíta iba s tretinou. Napríklad pri ročnom zárobku okolo 30-tisíc eur to znamená stratu zhruba 400 eur na úľavách a zvýšenie daňového zaťaženia o viac ako 70 eur. Týka sa to aj manželských párov, ktorým sa sprísňujú možnosti uplatnenia nezdaniteľnej časti na partnera.
Firmy budú po novom niesť väčšiu časť finančného zaťaženia počas pracovnej neschopnosti zamestnancov, keďže vyplácanie nemocenských dávok štát presunul až na 15. deň trvania choroby. Zamestnávatelia teda preberajú výplatu náhrad mzdy za prvé dva týždne práceneschopnosti, čo pre podniky, zvlášť v období vyššej chorobnosti, predstavuje významne zvýšené výdavky.
Klesanie podpory v nezamestnanosti je súčasťou ďalších úsporných opatrení. Po troch mesiacoch poberania dávok ich výška začne postupne klesať, až na 20 percent pôvodného príjmu v šiestom mesiaci. Štát očakáva, že tento krok motivuje nezamestnaných k aktívnejšiemu hľadaniu práce, keďže štatistiky ukazujú dlhodobé poberanie podpory u veľkej časti uchádzačov.
Pokuty a služby na cestách
Zamestnanci vyslaní na služobné cesty mimo Slovenska môžu očakávať mierne zvýšenie diét pri pobytoch v krajinách, kde sú vysoké náklady na stravovanie. Na druhej strane však spoločnosti získajú právo znížiť diéty o štvrtinu, čím budú mať väčšiu kontrolu nad rozpočtom na tieto výdavky.
Firmy sa musia pripraviť aj na tvrdšie sankcie v prípade porušenia pracovnoprávnych pravidiel. Pokuty za nelegálne zamestnávanie sa zdvojnásobia, pričom najnižšia výška pokuty vzrastie na 4-tisíc eur. Ak však zamestnávateľ urýchlene uhradí dve tretiny sumy, sankcia bude považovaná za vyrovnanú, čo Slovensko vníma ako osvedčenú zahraničnú prax, ktorú zavádza do domáceho prostredia.
Neprehliadnite
Nové opatrenia budú pravdepodobne predmetom diskusie na viacerých úrovniach a ich dopady sa naplno prejavia až v najbližších rokoch. Cieľom je znížiť deficit verejného rozpočtu, no otázkou zostáva, aký vplyv budú mať zmeny na život bežných občanov, rodiny, podniky a celú ekonomiku.
