Štát podnikol kroky na účinnejšie vymáhanie daňových bonusov, ktoré si rodičia v Slovenskej republike uplatnili duplicitne. Cieľom bolo zistiť, akou formou upozornenia dosiahnu finančné úrady najvyššiu mieru nápravy a aký finančný efekt to môže priniesť. Súčasťou testovania boli dve rozsiahle experimentálne štúdie realizované Inštitútom finančnej politiky (IFP) v spolupráci s Finančnou správou SR.
Problém s duplicitným čerpaním bonusu
Daňový bonus na dieťa zvyšuje čistý príjem pracujúcich rodičov či opatrovníkov, no podľa zákona ho môže na jedno dieťa a za jedno zdaňovacie obdobie získať len jeden daňovník. Národné štatistiky ukázali, že k porušeniam dochádza v tisícoch prípadov: v roku 2022 išlo o takmer 6-tisíc situácií, pričom viac ako päťtisíc z nich predstavovalo dvojité uplatnenie dvoma osobami a ďalšiu tisícku duplicitné uplatnenie jedným daňovníkom cez rôzne kanály (zamestnávateľ plus daňové priznanie). Výsledkom je, že niektorí rodičia majú voči štátu ročný dlh až do výšky 1 200 eur na jedno dieťa.
Oprávnenosť týchto nárokov preverovali analytici Inštitútu finančnej politiky, ktorí pripravenými experimentmi testovali, aký typ písomného upozornenia dokáže najviac motivovať jednotlivcov, aby neoprávnene čerpaný bonus vrátili. Na základe získaných dát bola pre štát výrazná efektivita v komunikácii kľúčová.
Efektívnosť zásahu: Testovanie listov a ich vplyv
Prvý experiment bol zameraný na základné informovanie: adresáti s nesprávne uplatneným bonusom dostali jednoduchý list, ktorý objasňoval situáciu a zároveň poskytol presný postup na nápravu. Tento spôsob viedol k tomu, že viac ako 37 % jednotlivcov a 36 % dvojíc neoprávnené peniaze vrátilo. Priemerná odvedená suma sa pohybovala okolo 580 eur u jednotlivcov a 561 eur medzi dvojicami. Kontrolná skupina, ktorá list nedostala, vykazovala takmer nulovú mieru nápravy. Ak by sa tento prístup realizoval plošne, štátna kasa by získala späť približne 625-tisíc eur.
Druhý experiment sa zameral na efekt rôznych formulácií upozornení. Najúspešnejším bol list s rázne stanoveným tónom, ktorý jednoznačne pomenoval vzniknutú situáciu, bez využívania podmieňovacích spôsobov či zmierňujúcich slov. V tejto skupine prejavilo ochotu vrátiť bonus o 15 % viac jednotlivcov a o 11 % viac dvojíc v porovnaní so základným listom. Priemerne tak vrátili jednotlivci 731 eur, dvojice 617 eur. Naopak, mäkšie formulácie, najmä listy len s pomenovaním dlhu alebo kombinované upozornenia, priniesli podstatne slabší efekt.
Dlhodobé účinky a finančný prínos pre štát
Výsledky experimentov preukázali, že cielene doručované listy zostávajú stabilne účinným nástrojom na vymáhanie neoprávnene získaných daňových bonusov. Ich úspešnosť neslabne ani pri opakovanom rozosielaní upozornení. Výskum ukázal, že predstavujú najväčší efekt najmä u mužov, u starších daňovníkov a medzi osobami s vyšším dlhom voči štátu.
Celkový prínos experimentálne overených foriem komunikácie počas testovania dosiahol až 1,5 milióna eur. Ak by sa razantnejšie a jednoznačné formulácie písomných výziev využívali pravidelne, štát by mohol ročne vymôcť späť až 1,7 milióna eur. Výsledky potvrdzujú, že správna forma komunikácie a presný výber slov predstavujú nenákladný, no významný nástroj pre verejné financie Slovenskej republiky.
