Národná rada Slovenskej republiky schválila štátny rozpočet na rok 2026. Dokument, za ktorý hlasovalo 79 poslancov vládnej koalície, predpokladá deficit verejných financií vo výške 4,1 % HDP. Rozpočet obsahuje konsolidačné opatrenia v hodnote 2,7 miliardy eur a prioritizuje viaceré škrty v jednotlivých kapitolách. Napriek plánovanému znižovaniu deficitu bude verejný dlh naďalej rásť, čo vzbudzuje obavy o budúcu finančnú stabilitu krajiny.
Rozpočet s deficitom 4,1 % HDP
Schválený rozpočet na rok 2026 počíta s príjmami verejnej správy vo výške 62 miliárd eur, čo predstavuje 43 % HDP. Výdavky zas dosiahnu 67,9 miliardy eur, teda 47,1 % HDP. Deficit verejných financií tak zostane na úrovni necelých 6 miliárd eur, čo je plánovaných 4,1 % HDP. Oproti predchádzajúcemu roku, kde deficit činil odhadovaných 5 % HDP, ide o mierne zníženie, ktoré má byť dosiahnuté vďaka prijatým konsolidačným opatreniam.
Súčasťou schváleného balíka sú aj limity verejných výdavkov na nasledujúce tri roky. Pre rok 2026 sú stanovené na 61,8 miliardy eur, pre rok 2027 na 62,8 miliardy a pre rok 2028 na 63,4 miliardy eur. Na zníženie deficitu a obmedzenie výdavkov je teda vytvorená dlhodobejšia stratégia, avšak táto cesta má svoje negatíva, najmä v oblasti dostupnosti verejných služieb.
Škrty v zdravotníctve a ďalšie úspory
Jedným z najvýraznejších prvkov rozpočtu je zníženie výdavkov v rámci Ministerstva zdravotníctva SR o 622 miliónov eur. Tento krok je spojený so zmenami v systéme zdravotného poistenia a nižšími platbami štátu za poistencov. Podobných škrtov sa nedotkla len kapitola zdravotníctva, ale aj ďalších rezortov a samospráv, pričom sa počíta so znížením výdavkov verejného sektora v súhrnnej výške 1,3 miliardy eur. Ostatných 1,4 miliardy eur konsolidačných opatrení by malo byť pokrytých rastom príjmov prostredníctvom vyšších daní a odvodov.
Škrty a úsporné opatrenia, hoci nevyhnutné pre konsolidáciu verejných financií, však môžu so sebou priniesť potenciálne zhoršenie kvality verejných služieb. Okrem znižovania výdavkov v zdravotníctve sa obmedzenia dotknú aj samospráv, kde sa očakáva menej peňazí na údržbu infraštruktúry, kultúrne aktivity a ďalšie oblasti dôležité pre miestne komunity.
Verejný dlh naďalej rastie
Aj napriek prijatým opatreniam a poklesu deficitu bude verejný dlh Slovenska naďalej narastať. Pre rok 2026 je predpokladané zvýšenie na 62,8 % HDP oproti očakávaným 61,5 % HDP v tomto roku. K stabilizácii by malo dôjsť podľa plánu až v roku 2028, kedy hodnota dlhu dosiahne úroveň 64 % HDP. Tento trend naznačuje, že súčasné opatrenia nie sú dostatočne komplexné na zastavenie rastu zadlženia, čo by mohlo mať v budúcnosti negatívny dopad na ekonomickú flexibilitu krajiny.
Vyšší verejný dlh pre občanov znamená nielen väčšie finančné bremeno vo forme vyšších daní a odvodov, ale aj riziko zníženej schopnosti štátu reagovať na nepredvídané ekonomické situácie alebo krízy. Popri tom je možné očakávať aj ďalšie konsolidačné balíky v budúcich rokoch, čo môže vyžadovať ďalšie uťahovanie opaskov zo strany domácností i podnikateľov.
Dopad na peňaženky Slovákov
Viacero opatrení obsiahnutých v rozpočte priamo ovplyvní domácnosti a firmy. Zvýšené dane, odvody a ďalšie legislatívne zmeny znamenajú nižší disponibilný príjem pre obyvateľov, väčšie finančné zaťaženie živnostníkov a dohodárov, ako aj nové poplatky pre majiteľov nehnuteľností. Vyššie spotrebné a miestne dane budú mať vplyv aj na bežných spotrebiteľov. Kombinácia týchto faktorov sa odrazí nielen na nižšej spotrebe, ale aj na obmedzení schopnosti sporiť, čo môže negatívne ovplyvniť celkovú ekonomickú aktivitu krajiny.
Neprehliadnite
Vládne úspory v rôznych oblastiach môžu zároveň viesť k zhoršeniu kvality verejných služieb, od zdravotnej starostlivosti až po miestnu infraštruktúru. Neistota ohľadom budúcich konsolidačných balíkov navyše naznačuje, že finančný tlak na domácnosti a podniky bude pokračovať, a to v rámci dlhodobého horizontu.
