Dôchodkový systém na Slovensku patrí k témam, ktoré vyvolávajú rozsiahle diskusie. Ako funguje a aké sú jeho nevýhody? Nové údaje a analýzy opäť upozorňujú na udržateľnosť financovania penzií a na nezvyčajné rozdiely oproti európskemu priemeru. Jedným zo zaujímavých aspektov je skupina poistencov, za ktorých odvádza príspevky štát, a ktorí tak získajú nárok na penziu bez odvodov z vlastného príjmu.
Kto sú poistenci štátu?
Do dôchodkového poistenia zo zákona spadajú aj osoby, ktoré neprispievajú vlastnými prostriedkami, ale náklady za nich pokrýva štát. Táto výhoda je cielená na skupiny so špecifickým spoločenským prínosom. Patria sem napríklad rodičia, ktorí sa starajú o malé deti alebo deti so zdravotným znevýhodnením, osobní asistenti pracujúci minimálne 140 hodín mesačne, opatrovatelia, ale aj poberatelia úrazovej renty či chránení svedkovia.
Aj keď uvedené osoby nezískavajú dôchodok z vlastného výdělku, štát im umožňuje nárok na dôchodkovú dávku na základe rovnakých pravidiel ako zamestnancom. Je však dôležité poznamenať, že výška dôchodku je zásadne ovplyvnená určujúcim faktorom – osobným mzdovým bodom a počtom rokov sociálneho poistenia.
Minimálne dôchodky a ich limity
Ak niekto počas života nepracoval alebo pracoval len málo, jeho budúci dôchodok nebude vysoký. Prvý pilier dôchodkového systému totiž funguje na zásluhovom princípe, ktorý odmeňuje vyšší príjem vyššími dávkami. V mnohých prípadoch sa môžu dôchodky pohybovať len na úrovni niekoľkých desiatok eur. Aby sa však zabránilo extrémnemu poklesu životnej úrovne poistencov, existuje inštitút minimálneho dôchodku. Táto dávka je garantovaná štátom ľuďom s najmenej 15 rokmi poistenia.
V roku 2026 má výška minimálneho dôchodku napríklad pre osoby so 30 rokmi poistenia dosahovať 412 eur mesačne. Tento záchranný mechanizmus je však skôr doplnkom a nezabezpečuje komfortný dôchodok. Jediným spôsobom, ako si zvýšiť príjem v starobe, je aktívna účasť v ďalších pilieroch systému, ako je dobrovoľné pripoistenie v druhom alebo treťom pilieri.
Finančná záťaž a perspektíva dôchodkového systému
Udržateľnosť dôchodkového systému na Slovensku čelí stále väčším výzvam. Populácia Slovenska rýchlo starne, čo sa odráža na pomere ekonomicky aktívnych osôb k počtu dôchodcov. Kým v súčasnosti pripadá jeden dôchodca na 2,7 obyvateľa v produktívnom veku, očakáva sa, že za dvadsaťpäť rokov tento pomer klesne na iba 1,8 osôb. Takáto dynamika ešte viac zaťaží verejné financie.
Výdavky na dôchodky z verejných zdrojov predstavujú obrovský podiel štátneho rozpočtu. Už v roku 2023 predstavovali až 8,9 % HDP, čo je oveľa viac, než koľko vydávajú iné krajiny EÚ s podobnou vekovou štruktúrou. Tento podiel výrazne narástol v posledných rokoch, keďže v roku 2019 bol ešte na hranici 7,3 % HDP.
Ďalšími problematickými opatreniami sú formy ako trinásty dôchodok, ktorý sa poskytuje plošne namiesto cielenej podpory tým, ktorí to najviac potrebujú. V dôsledku takéhoto prístupu pohlcujú dôchodky neúmerne vysoké zdroje verejného rozpočtu, pričom mladšie generácie, rodiny s deťmi či neúplné domácnosti zostávajú nedostatočne podporované.
Neprehliadnite
Budúcnosť dôchodkového systému si vyžiada zásadné reformy či lepšie plánovanie. Bez týchto zmien narazí Slovensko na limity udržateľného financovania, čo môže mať vážne následky na sociálnu stabilitu a ekonomiku krajiny.
